14 Prečo sedíme? Zhromaždite saa poďme do opevnených miest,nech tam zahynieme,lebo Hospodin, Boh náš,dáva nám hynúťa napája nás jedovatou vodou,lebo sme zhrešili proti Hospodinovi.
15 Čakáme na pokoj- ale nič dobrého niet -a na čas uzdravenia,ale hľa, zdesenie.
16 Od Dánu počuť frkot jeho koní,hlasným erdžaním jeho konítrasie sa celá zem.Prídu a vyžerú krajinu,všetko, čoho je plná,mesto, i tých, ktorí v ňom bývajú.
17 Lebo hľa, posielam medzi váshady, vretenice,na ktoré nepôsobí zaklínanie,a poštípu vás- znie výrok Hospodinov.
18 Zmocňuje sa ma neliečiteľný žiaľ,srdce mi je choré.
19 Krik dcéry môjho ľudu počuťširoko-ďaleko v krajine:Či nie je Hospodin na Sione?Či nie je na ňom jeho kráľ?Prečo ma popudzovalisvojimi rezbami,svojimi cudzími modlami?
20 Prešla žatva, pominulo leto,no nie sme zachránení.