1 Pamätaj na svojho Stvoriteľav dňoch svojej mladosti,skôr, ako prídu zlé dnia priblížia sa roky, o ktorých povieš:Nemám v nich záľubu.
2 "Skôr, ako sa zatmieslnko a svetlo, mesiac a hviezdy,a oblaky sa vrátia po daždi;"
3 "vtedy, keď sa strážcovia domubudú triasť,silní mužovia sa zhrbia,ženy, čo melú, prestanú pracovať,lebo ich bude málo,a zatemnia sa tie,čo vyzerajú z okien;"
4 dvere na ulicu sa zavrú,keď bude tíchnuť zvuk žarnova,zvýši sa jeho hlas na vtáčí hlasa stlmia sa všetky dcéry spevu,
5 bude sa báť aj výšina postrachu na ceste.Mandľovník rozkvitne,kobylka oťažiea odkvitne kaparka,lebo človek odchádzado svojho večného domua po uliciach obchádzajú trúchliaci.
6 Skôr, ako sa pretrhnestrieborný povrázoka rozbije sa zlatá čaša,skôr, ako sa roztrepe džbánnad prameňoma poláme sa koleso na studni,
7 prach sa navráti do zeme,ako bol prv,ale duch sa vráti k Bohu,ktorý ho dal.
8 Márnosť nad márnosti,povedal Kazateľ, všetko je márnosť.
9 A nad to, že Kazateľ bol múdry,vyučoval aj ľud poznaniu,uvážil, skúmal a skladalmnoho prísloví.
10 Kazateľ sa snažil nájsť lahodné slováa napísať správne, pravdivé výroky.
11 Slová múdrych sú ako ostnea ako vbité klincesú zozbierané výpovede,keď ich dal jeden pastier.
12 Ostatne, syn môj, daj sa vystríhať:Tvorenie mnohých kníh nemá koncaa mnoho učenia unavuje telo.
13 Na záver všetkých rečí počuj:Boha sa boja Jeho prikázania zachovávaj,lebo to je povinnosťkaždého človeka.
14 Lebo Boh každé dieloprivedie na súd,i každú tajnú vec,či je dobrá alebo zlá.