1 Jestvuje zlo,ktoré som videl pod slnkoma ťažko dolieha na ľudí:
2 Človek, ktorému Boh dal bohatstvo,majetok i česť,takže mu nič nechýba z toho,čo si zažiada,ale Boh mu nedopraje z toho užívať,lebo cudzí človek to požíva.To je márnosť a bolestné zlo.
3 "Keby niekto splodil sto detía žil by mnoho rokov,takže by dosiahol vysoký vek,ale sám by sa nenasýtil dobrých vecí,ba ani pohrebu by sa mu nedostalo,hovorím:Lepšie je nedochôdčaťu ako jemu;"
4 lebo prišlo ako márnosť na sveta do temnoty odchádzaa tma zahalí jeho meno.
5 "Ani slnko nevidelo a nepoznalo;ono má však pokoj, ale tento nie."
6 A keby žil aj dvakrát tisíc rokov,a nezakúsil by dobra,či neodchádza všetkona to isté miesto?
7 Všetka námaha človekaje pre jeho ústa,ale jeho túžba sa nenaplní.
8 Veď akú prednosť má múdrypred bláznom?Ako bedár pred tým,ktorý sa vyzná v živote.
9 Lepšie je hľadieť očami,ako žiadostivo túžiť.Aj to je márnosť a honba za vetrom.
10 Všetko, čo je,dávno bolo nazvané svojím menom,a je známe,že sa človek nemôže súdiťso silnejším, ako je sám.
11 "Lebo mnoho slov množí len márnosť;čo má človek z toho?"
12 Veď kto vie,čo je dobré človeku v životeza tých pár dní jeho márneho života,ktoré sa minú ako tieň?A kto môže povedať človeku,čo bude po ňom pod slnkom?