1 "A znova som videlvšetky útlaky,ktoré sa dejú pod slnkom;videl som slzy utláčaných,a nik ich nepotešil;násilie trpeli z rúksvojich utláčateľov,a nik ich nepotešil."
2 Preto som nazval šťastnejšími tých,ktorí dávno zomreli,ako živých, ktorí dosiaľ žijú.
3 Lepšie ako týmto je tomu,ktorý sa doteraz nenarodil,lebo nevidel nikdy zlý skutok,ktorý sa páše pod slnkom.
4 A videl som, že všetka námahaa všetok úspech z prácebudí žiarlivosťjedného proti druhému.Aj to je márnosť a honba za vetrom.
5 Blázon si založí rukya trávi svoje vlastné telo.
6 Lepšie je za hrsť pokojaako priehrštie trudua honby za vetrom.
7 A zase som videlďalšiu márnosť pod slnkom:
8 Osamelý človek, ktorý nemá nikoho,nemá ani syna, ani brata,jeho námaha nemá konca,ani oko sa mu nemôže nasýtiťbohatstvom.Pre kohože sa namáhama nedoprajem si nič dobré?Aj to je márnosťa úbohé zamestnanie.
9 Dvaja sa majú lepšie ako jeden,lebo majú odmenu za svoju námahu.
10 Lebo ak padnú,jeden zdvihne svojho druha,beda však samotnému, ak padne!Nemá druhého, čo by ho pozdvihol.
11 "A opäť, ak dvaja ležia spolu,zohrejú sa;ale samotný, ako sa zohreje?"
12 A ak niekto premôže jednotlivca,dvaja obstoja pred ním.Trojitý povraz sa nepretrhne rýchlo.
13 Lepší je chudobný, ale múdry mladík,než starý, ale bláznivý kráľ,ktorý si nechce dať poradiť.
14 Lebo onen z väzenia vyšiela stal sa kráľom,hoci sa v chudobe narodil,keď tento kraľoval.
15 Videl som všetkých živých,ktorí chodia pod slnkom,spolu s mladíkom, následníkom,ktorý mal na jeho miesto nastúpiť.
16 "Nebolo konca všetkému množstvutých,ktorým stál na čele,ale neskôr žijúcinebudú sa z neho radovať;naozaj aj to je márnosťa honba za vetrom."
17 "Daj pozor na svoje kroky,keď ideš do Božieho domu;lebo pristúpiť, aby si počúval,je lepšie, ako keď blázniprinášajú obeť,lebo oni nevedia, že zle robia."