Kohelet — Kazateľ 2 SLB

Márnosť bohatstva a radosti

1 "Povedal som si:Nože, skúsim to s radosťou;užívaj dobré veci!A hľa - i to je márnosť."

2 O smiechu som povedal: Pochabosť.A o radosti: Čo prospeje?

3 Pomyslel som si,že vínom osviežim svoje telo,ovládajuc myseľ múdrosťou,a bláznivosti sa budem držaťaž dotiaľ,kým neuvidím,čo je prospešné pre ľudí,čo majú robiť pod slnkompri krátkom počte dní svojho života.

4 Podujal som sa na veľké veci:Vystaval som si domy,vysadil som si vinice,

5 založil som si záhrady a sadya nasadil som v nichovocné stromy všetkých druhov.

6 Urobil som si jazerá,aby sa z nich zvlažoval les,v ktorom rástli stromy.

7 "Kúpil som si otrokov a otrokyne;mal som ajdoma narodených sluhov,veľké stáda dobytkaa mnoho oviec,viac ako všetci,ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme."

8 "Nahromadil som si aj striebra a zlatai pokladov od kráľov a z krajín;zadovážil som sispevákov a speváčky,aj čo je ľuďom rozkošou:mnoho žien."

9 "Vzrástol som a prevýšil všetkých,ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme;nad tým moja múdrosťzostávala pri mne."

10 "Čokoľvek si moje oči zažiadali,neodmietol som im;svojmu srdcu som neodoprelnijakú radosť;lebo moje srdce malo radosťzo všetkej svojej námahy;a to mi bolo odmenouza všetku moju námahu."

11 "Vtedy som obrátil pozornosťna všetky diela,ktoré moje ruky vykonali,a na námahu,ktorú som vynaložilna ich vykonanie,a hľa - to všetko bola márnosťa honba za vetrom;z ničoho niet úžitku pod slnkom."

Rovnaký údel múdreho i blázna

12 Potom som sa obrátil,aby som sa pozrel na múdrosť,na pochabosť i na bláznovstvo.Lebo čo bude robiť človek,ktorý príde po kráľovi?To, čo iní robili dávno predtým.

13 Videl som, že múdrosťmá takú výhodu pred bláznovstvom,akú výhodu má svetlo pred tmou.

14 Múdry má oči vo svojej hlave,kým blázon chodí v temnote.A predsa som spoznal,že rovnaký údel postihne všetkých.

15 Preto som si povedal:Ak ma taký údel stihne ako blázna,načo som vynikal múdrosťou?A povedal som si: Aj to je márnosť.

16 Pamiatka po múdromani po bláznovi netrvá naveky,v budúcich dňoch sa zabudnena všetkoa múdry umiera tak ako blázon.

17 Vtedy som znenávidel život,lebo sa mi sprotivilo všetko,čo sa deje pod slnkom.Veď všetko je márnosťa honba za vetrom.

Márnosť prílišnej námahy

18 Znenávidel som všetku svoju lopotu,ktorou som sa umáral pod slnkom,ktorú musím zanechať tomu,čo príde po mne.

19 A ktovie, či bude múdry, a či blázon?Vládnuť však budenad všetkými plodmi môjho trudu,na ktorý som vynaložil námahua múdrosť pod slnkom.Aj to je márnosť.

20 Preto som dospel k zúfalstvunad všetkou lopotou,ktorú som s námahou konalpod slnkom.

21 Lebo tu je človek, ktorý sa namáhals múdrosťou, poznaním a zručnosťou,ale musí to odovzdať človeku,ktorý na to nevydal námahu.Aj to je márnosť a veľké zlo.

22 Nuž čo má človekzo všetkého svojho ustávaniaa z úsilia srdca,ktorým sa umáral pod slnkom?

23 "Veď po celý jeho život bolesťa mrzutosť sú jeho zamestnaním;ba ani v noci jeho srdce neodpočíva.Aj to je márnosť."

24 Nič nie je lepšie pre človekaako jesť a piťa dožičiť si dobré vecipri svojej lopote.Aj to som zbadal, že to pochádzaz Božej ruky.

25 Lebo kto môže jesť a užívaťbez Neho?

26 "On totiž dáva človeku,ktorý sa mu páči,múdrosť, poznanie i radosť;ale tomu, kto hreší,dáva úlohu zbierať, hromadiťa dávať tomu, ktorý sa páči Bohu.Aj to je márnosť a honba za vetrom."

Kapitoly

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12