12 Ako si padla z neba, žiarivá zornička!Zrazený si na zemi, vládca nad národmi!
13 Veď v srdci si si povedal:Do nebies vystúpim,až nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón,sídliť chcem na vrchu zhromaždenia,na najkrajnejšom severe.
14 Vystúpim do výšin oblakov, prirovnám sa k Najvyššiemu.
15 Do podsvetia si však zvrhnutý, do najhlbšej jamy.
16 Tí, čo ťa uzrú, obzrú si ťa a pomyslia si o tebe:Vari toto je ten muž, čo rozbúril zem, zatriasol ríšami,
17 čo svet obrátil na pustatinu,jeho mestá zrúcal a svojich väzňov neprepustil?
18 Všetci králi národov bez výnimky spočívajú v sláve,každý vo svojom dome.