1 Počúvajte ma, vy, čo sa usilujete o spravodlivosťa hľadáte Hospodina.Pozrite na skalu, z ktorej ste vykresanía na hĺbku studne, z ktorej ste vykopaní.
2 Pozrite na Abraháma, vášho otca,a na Sáru, vašu rodičku.Veď bol sám, keď som ho povolal, požehnal a rozmnožil.
3 Áno, Hospodin sa zľutúva nad Sionom,potešuje všetky jeho zrúcaniny.Jeho púšť zmení na Edena jeho pustatinu na Hospodinovu záhradu.Jasanie a radosť zavládne na ňom,vzdávanie vďaky a hlas piesne.
4 Pozorne ma počúvaj, môj ľud,národy, dávajte pozor!Veď náuka vychádza odo mňaa svoje právo ustanovím za svetlo národov.
5 Blízko je moja spravodlivosť,vychádza moja spásaa moje rameno bude súdiť národy.Na mňa budú čakať ostrovya dúfať budú v moje rameno.
6 Pozdvihnite oči k nebesiama pozrite dole na zem,lebo nebesá sa rozplynú ako dyma zem sa rozpadne ako odev.Podobne pomrú jej obyvatelia.Moja spása však bude trvať navekya moja spravodlivosť nezanikne.
7 Počúvajte ma, vy čo poznáte spravodlivosť,ľud, čo má v srdci moju náuku:Nebojte sa ľudskej potupy,ich hanenie nech vás neubíja,
8 lebo moľ ich zožerie ako odeva ako vlnu ich zožerie červ.Moja spravodlivosť však bude trvať navekya moja spása z pokolenia na pokolenie.
9 Zobuď sa, zobuď sa a obleč si moc, rameno Hospodina!Zobuď sa ako v dávnych dňoch,ako za starodávnych pokolení!Nie si to ty, čo rozťal Rahabaa prebodol draka?
10 Nie si to ty, čo vysušil more, vody veľkej priepasti,a čo z morskej priehlbiny spravil cestu na prechod vykúpeným?
11 Vyslobodení Hospodinom sa vrátiaa s jasotom prídu na Sion.Na ich hlavách bude ustavičná radosť,jasanie a radosť ich bude nasledovať,smútok a vzdychanie prestanú.
12 Ja, ja som ten, čo vás potešuje.Kto si ty, že sa bojíš človeka, ktorý zomriea ľudského tvora, čo sa pominie ako tráva?
13 Zabudol si na Hospodina, tvojho Tvorcu,ktorý rozostrel nebesá a založil zem.Trasieš sa neustále,celý deň pred hnevom utláčateľa,ktorý sa pripravuje nivočiť.Kde je však zlosť utláčateľa?
14 Spútaný sa náhle oslobodí,nezomrie v jamea nebude mu chýbať chlieb.
15 Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý víri more,takže sa vlny búria.Hospodin zástupov je jeho meno.
16 Svoje slová vložím do tvojich ústa schovám ťa v tieni svojej ruky,aby som upevnil nebesá, založil zema povedal Sionu: Ty si môj ľud.
17 Prebuď sa, prebuď sa, vstávaj, Jeruzalem,ktorý si z ruky Hospodina pil z kalicha jeho hnevu,pil si a vyprázdnil si omamný pohár.
18 Zo všetkých synov, ktorých splodil,niet toho, kto by ho viedol.Zo všetkých synov, ktorých vychoval,niet toho, čo by ho držal za ruku.
19 Tieto dve veci ťa zastihli.Kto smúti za tebou?Skaza, pustošenie, hlad a meč.Kto ťa môže potešiť?
20 Tvoji synovia bezmocne ležia,na rohu každej ulice ako antilopy v sieti,plní Hospodinovho hnevu a karhania tvojho Boha.
21 Preto počuj toto, ty pokorenýa opojený, nie však vínom.
22 Takto hovorí tvoj Pán, Hospodin,tvoj Boh, ktorý bráni svoj ľud:Hľa, beriem z tvojej ruky omamný pohára kalich svojho hnevu.Už z neho nebudeš piť.
23 Vložím ho do ruky tvojich trýzniteľov, ktorí ti hovorili:Skloň sa, aby sme prešli!Zo svojho chrbta si spravil podlahu ako ulicu pre chodcov.