1 Počúvajte ma, ostrovy,dávajte pozor, národy zďaleka.Hospodin ma povolal od materského lona,od života matky ma volal mojím menom.
2 Urobil mi ústa ako ostrý meč,v tieni svojej ruky ma skryl.Urobil ma ostrým šípoma skryl ma do svojho tulca.
3 Povedal mi: Si môj služobník,Izrael, tebou sa oslávim.
4 Ja som však povedal: Darmo som sa namáhal,márne a zbytočne som mrhal svojou silou.A predsa je moje právo u Hospodinaa moja odmena u môjho Boha.
5 Nato však hovorí Hospodin,ktorý si ma od materského lona stvárnil za služobníka,aby sa Jákob vrátil k nemua Izrael pri ňom zhromaždil.Som oslávený v očiach Hospodinaa môj Boh sa mi stal silou.
6 Povedal: To je málo, že si mojím služobníkom,aby si povzniesol Jákobove kmenea priviedol späť zachránených Izraela.Ustanovujem ťa za svetlo národov,aby si bol mojou spásou až do končín zeme.
7 Takto Hospodin, vykupiteľ Izraela,jeho Svätý hovorí opovrhnutému,národmi odvrhnutému otrokovi panovníkov:Králi to uvidia a vstanú, kniežatá sa skloniakvôli Hospodinovi, ktorý je verný,kvôli svätému Izraela, ktorý ťa vyvolil.
8 Takto hovorí Hospodin:V čase priazne ti odpoviem a v deň spásy ti pomôžem.Ochránim ťa a ustanovím ťa za zmluvu národa,aby si pozdvihol krajinu a vrátil spustošené dedičstvo.
9 Aby si povedal väzňom: Vyjdite!A tým, čo sú v tme: Ukážte sa!Pozdĺž ciest sa budú pásťa na všetkých holiach budú mať pastvu.
10 Nebudú hladní ani smädní,nezničí ich úpal ani slnko,lebo ten, čo sa nad nimi zľutoval, bude ich viesťa pri prameňoch vôd ich napojí.
11 Každý vrch premením na cestua moje chodníky sa vyvýšia.
12 Hľa, títo prichádzajú zďaleka,tamtí od severu a západu a tí zasa z krajiny Siním.
13 Plesajte, nebesá, jasaj, zem,plesaním zaznejte, vrchy,lebo Hospodin potešil svoj ľud,zľutoval sa nad svojimi poníženými.
14 Sion však povedal: Hospodin ma opustil,Pán na mňa zabudol.
15 Či môže zabudnúť žena na svoje nemluvňaa nezľutovať sa nad synom svojho lona?Keby aj na neho zabudla,ja na teba nezabudnem.
16 Do dlaní som si ťa vyryl,tvoje hradby mám stále pred sebou.
17 Náhle došli tvoji staviteliaa tí, čo ťa búrali a pustošili, odišli od teba.
18 Poobzeraj sa dookola a hľaď:Všetci sa zhromaždili a prišli k tebe.Ako žijem — znie výrok Hospodina —všetkých si dáš na seba ako ozdobu,opášeš sa nimi ako nevesta.
19 Lebo tvoje zrúcaniny, rumoviská,tvoja spustošená krajinabude odteraz tesná pre obyvateľov,tí, čo ju ničili, sa vzdialia.
20 Znova a znova ti budú nahlas hovoriť synovia, o ktorých si prišla:Tesné mi je to miesto.Ustúp mi, aby som sa mohol usadiť.
21 Povieš si: Kto mi len týchto porodil?Bola som bezdetná a neplodná, zajatá a odvlečená.Ktože ich vychoval?Hľa, ja som zostala sama, kde boli títo?
22 Takto hovorí Pán, Hospodin:Hľa, zdvihnem svoju ruku k národom,k ľuďom pozdvihnem svoju zástavu.Tvojich synov prinesú v náručía tvoje dcéry donesú na pleciach.
23 Králi budú tvojimi pestúnmia ich kňažné tvojimi dojkami.Tvárou na zemi sa budú koriť pred tebou,budú lízať prach tvojich nôha ty spoznáš, že ja som Hospodin,ktorý nedopustí, aby boli zahanbení tí, čo v neho dúfajú.
24 Či možno vziať korisť hrdinovi?Možno vyslobodiť toho, čo zajal násilník?
25 Hospodin však hovorí takto:Vezme sa, čo si ukoristil hrdinaa korisť násilníka bude vyslobodená.Ja budem viesť spor s tým, čo sa sporí s teboua ja vyslobodím tvojich synov.
26 Tvojich tyranov nakŕmim ich telom,ako muštom sa opoja vlastnou krvou.Tak sa každý dozvie,že ja som Hospodin, tvoj vysloboditeľa vykupiteľ, Jákobov mocný.