1 Pošlite baránka vládcovi krajinyzo Sely cez púšť k vrchu dcéry Siona.
2 Ako vyplašené vtáča, vyhnané z hniezda,budú dcéry Moábu pri brodoch Arnóna.
3 Poraď, urob rozhodnutie;premeň na noc svoj tieň na pravé poludnie,skry utečencov a neprezrádzaj vyhnancov!
4 Nech u teba bývajú utečenci z Moábu,buď im útočiskom pred ničiteľom!Veď zmizol násilník, skončilo sa ničenie,zahynul utláčateľ krajiny!
5 V Dávidovom stane bude milosrdenstvom upevnený tróna bude na ňom verne sedieť sudca,ktorý hľadá právo a usiluje sa o spravodlivosť.
6 Počuli sme o pýche veľmi hrdého Moábu,o jeho nadutosti, pýche a prchkosti,jeho vystatovanie je nanič.
7 Preto bude žialiť Moáb,pre Moáb budú žialiť všetci.Za hroznovými koláčmi Kír Charasetuvzlykajú porazení.
8 Vyschli úbočia Chešbónu, vinič Sibmy,vládcovia národov pošliapali jeho ratolesti,ktoré siahali až k Jázeru,blúdili v púšti,jeho výhonky sa rozvetvovali,prekročili more.
9 Preto budem plakať, ako plače Jázer, nad vinicou Sibmy,polievam ťa slzami, Chešbón a Eleále,lebo jasot pri tvojich oberačkách a pri žatve utíchol.
10 Z ovocných sadov zmizla radosť a plesanie,vo viniciach nejasajú ani nevýskajú.Niet nikoho, kto by šliapaním lisoval hrozno,jasot ustal.
11 Preto sa moje vnútro rozochvelo pre Moáb ako harfa,moje útroby pre Kír-Cheres.
12 Aj keď Moáb vynaloží námahu, ukáže sa na výšinácha vojde modliť sa do svojej svätyne,nič mu to nepomôže.
13 Toto je slovo, ktoré kedysi Hospodin vyslovil nad Moábom.
14 Teraz však povedal Hospodin takto: Za tri roky, ako sa rátajú roky nádenníka, bude znevážená sláva Moábu napriek jeho veľkému množstvu. Tých, čo prežijú, bude veľmi málo a budú slabí.