1 Výrok proti Damasku:Hľa, Damask prestane byť mestom,bude iba hŕbou zrúcanín.
2 Opustené zostanú mestá Aróeru,slúžiť budú stádam,ktoré tam budú polihovať a nikto ich nevyplaší.
3 Zanikne pevnosť Efrajimaa kráľovstvo Damasku.So zvyškom Aramu to budeako so slávou synov Izraela— znie výrok Hospodina zástupov.
4 V ten deň sa zmenší sláva Jákoba,jeho tučné telo schudne.
5 Bude ako kosec, ktorý žne stebláa do náručia berie klasy,bude ako ten, čo paberkuje klasyv údolí Refájim.
6 Zostanú z neho iba zvyšky,ako keď ráňajú olivy,dve-tri bobuľky na samom vrcholci,štyri-päť na konároch stromu— znie výrok Hospodina, Boha Izraela.
7 V ten deň človek uprie pohľad na svojho Tvorcu,očami bude hľadieť na Svätého Izraela.
8 Už neuprie zrak na oltáre,na dielo svojich rúk,nebude hľadieť na to,čo vytvorili jeho prsty,ani na ašéry, ani na kadidlové oltáre.
9 V ten deň budú jeho opevnené mestá pustéako lesy a vrcholy kopcov,opustené pred príchodom synov Izraela,stanú sa pustatinou.
10 Veď si zabudla na Boha, ktorý ťa zachraňuje,na svoju pevnú Skalu si si nespomenula,preto si len saď rozkošné sadya vysádzaj ich cudzou sadenicou!
11 Aj keď im v deň sadenia dáš vyrásťa ráno semeno vzklíči,zber ti predsa uniknev deň choroby a nevyliečiteľnej bolesti.
12 Beda! Hukot mnohých národov,hučia ako burácajúce moria.Hučanie národov,burácajú ako dravé vody.
13 Národy burácajú ako hukot veľkých vôd,no on ich zahriakne a utečú ďaleko,budú ako plevy hnané vetrom po horácha ako krútňava vo víchrici.
14 Večer, hľa, hrôzaa pred svitaním ich už niet.To je údel tých, čo nás olupujú,a osud tých, čo nás vykorisťujú.