1 V roku, keď zomrel kráľ Uzzija, videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne. Okraje jeho rúcha napĺňali chrám.
2 Nad ním stáli serafi. Každý mal po šesť krídel: dvoma si zakrývali tvár, dvoma si zakrývali nohy a dvoma lietali.
3 Jeden druhému volal:Svätý, svätý, svätýje Hospodin zástupov,celá zem je plná jeho slávy.
4 Prahy dverí sa zachveli od hlasu volajúcehoa chrám sa naplnil dymom.
5 Povedal som:Beda mi, som stratený,lebo som muž s nečistými peramia bývam medzi ľudom s nečistými peramia moje oči videli kráľa, Hospodina zástupov.
6 Priletel ku mne jeden zo serafov,v ruke mal žeravý uhlík,ktorý vzal kliešťami z oltára.
7 Dotkol sa mi perí a povedal:Hľa, toto sa dotklo tvojich perí,zmizla tvoja vinaa tvoj hriech je odstránený.
8 Potom som počul hlas Pána, ktorý povedal:Koho mám poslať, kto ta pôjde?Povedal som: Hľa, tu som, pošli mňa!
9 Povedal: Choď a povedz tomuto národu:Počúvajte, len počúvajte, ale nerozumejte,hľaďte, len sa dívajte, ale nechápte!
10 Urob bezcitným srdce tohto ľudu,zapchaj mu uši a zastri oči,aby očami nevidel a ušami nepočul,aby jeho srdce nechápalo,neobrátil sa a nevyzdravel.
11 Povedal som: Dokedy, Pane?Povedal: Dovtedy, kým nespustnú mestáa budú bez obyvateľova domy bez ľudí,kým sa zem nestane púšťou.
12 Hospodin ďaleko odvedie ľudía v krajine nastane veľké spustošenie.
13 Ak v nej zostane ešte desatina,bude spálená ako posvätné stromy — terebint a dub,z ktorých pri stínaní zostane iba kmeň.Ich peň je sväté semeno.