1 ako keď oheň spaľuje raždie a zovrie vodu,aby si dal poznať tvoje meno svojim nepriateľom.Nech sa trasú pred tebou národy.
2 Keď si robil divy, neočakávali sme ich a zostúpil si,pred tebou sa vrchy rozliali.
3 Od vekov nebolo počuť ani slýchať,ani oko nevidelo, žeby iný bohokrem teba urobil niečo pre toho, kto v neho dúfa.
4 Ty stretáš toho, čo s radosťou koná spravodlivosťa na tvojich cestách spomína na teba.Hľa, ty si sa hneval a my sme hrešili,no na odvekých cestách môžeme byť spasení.
5 Všetci sme boli ako nečistí,všetky naše spravodlivé skutky boli ako poškvrnené rúcho,všetci sme zvädli ako lístie,naše viny nás odnášali ako vietor.
6 Nikto nevzýva tvoje meno,neprebúdza sa, aby sa pripútal k tebe,lebo si pred nami skryl svoju tvára nechal si nás v moci našich vín.
7 Teraz však, Hospodin, ty si náš otec,my sme hlina a ty si náš tvorca,všetci sme dielom tvojej ruky.
8 Nehnevaj sa priveľmi, Hospodin,nespomínaj už viac vinu.Hľa, pozri, všetci sme tvoj ľud.
9 Tvoje sväté mestá sa stali púšťou,Sion sa stal púšťou a Jeruzalem rumoviskom.
10 Náš svätý a slávny dom,v ktorom ťa chválili naši otcovia, stal sa zhoreniskoma všetko, čo nám bolo milé, stalo sa zbúraniskom.
11 Azda chceš byť po tom všetkom zdržanlivý?Chceš mlčať a tak veľmi nás ponižovať?