14 Mŕtvi neožijú, tiene zosnulých nepovstanú;potrestal si ich a vyhubil,vymazal si každú spomienku na nich.
15 Rozmnožil si národ, Hospodin,rozmnožil si národ, preslávil si sa,rozšíril si všetky hranice krajiny.
16 Hospodin, v úzkosti volali k tebe,v tiesni tíško prosili, keď si ich trestal.
17 Ako keď má tehotná žena porodiť,zvíja sa a kričí v bolestiach,takí sme boli aj my pred tebou, Hospodin.
18 Počali sme, zvíjali sme saa porodili sme vietor.Nepriniesli sme záchranu krajinea nevyšli z nás nijakí obyvatelia sveta.
19 Tvoji mŕtvi budú žiť,ich telá vstanú.Prebuďte sa a plesajte,vy, čo ležíte v prachu!Veď tvoja rosa je rosou svetlaa zem vydá tiene mŕtvych.
20 Poď, môj ľud, vstúp do svojich izieb,zatvor za sebou dvere, na chvíľu sa skry,kým nepominie hnev.