17 Náhle došli tvoji staviteliaa tí, čo ťa búrali a pustošili, odišli od teba.
18 Poobzeraj sa dookola a hľaď:Všetci sa zhromaždili a prišli k tebe.Ako žijem — znie výrok Hospodina —všetkých si dáš na seba ako ozdobu,opášeš sa nimi ako nevesta.
19 Lebo tvoje zrúcaniny, rumoviská,tvoja spustošená krajinabude odteraz tesná pre obyvateľov,tí, čo ju ničili, sa vzdialia.
20 Znova a znova ti budú nahlas hovoriť synovia, o ktorých si prišla:Tesné mi je to miesto.Ustúp mi, aby som sa mohol usadiť.
21 Povieš si: Kto mi len týchto porodil?Bola som bezdetná a neplodná, zajatá a odvlečená.Ktože ich vychoval?Hľa, ja som zostala sama, kde boli títo?
22 Takto hovorí Pán, Hospodin:Hľa, zdvihnem svoju ruku k národom,k ľuďom pozdvihnem svoju zástavu.Tvojich synov prinesú v náručía tvoje dcéry donesú na pleciach.
23 Králi budú tvojimi pestúnmia ich kňažné tvojimi dojkami.Tvárou na zemi sa budú koriť pred tebou,budú lízať prach tvojich nôha ty spoznáš, že ja som Hospodin,ktorý nedopustí, aby boli zahanbení tí, čo v neho dúfajú.