1 Volaj z plného hrdla a neustávaj,zvýš svoj hlas ako trúba.Oznám môjmu ľudu jeho neprávosťa Jákobovmu domu jeho hriechy.
2 Veď dennodenne sa ma dopytujúa túžia poznať moje cesty,ako ľud, ktorý koná spravodlivoa neopúšťa Božie právo.Žiadajú odo mňa spravodlivé súdya túžia po mojej blízkosti.
3 Prečo sa postíme, keď to nevidíš?Koríme sa a nevnímaš to.Pozri však, v deň svojho pôstu idete za svojím potešeníma preháňate tých, čo ťažko pracujú.
4 Veď sa len preto postíte,aby ste sa vadili a škriepilia búšili zlostnou päsťou.Nepostite sa ako v deň, keď chcete,aby váš hlas bolo počuť na výsostiach.
5 Či toto je pôst, v ktorom mám záľubu,a deň, keď sa človek korí?Či treba hlavu skláňať ako trstina?Vrecovinu v popole si ustielať?Či toto možno nazvať pôstoma dňom milým Hospodinovi?
6 Toto je pôst, ktorý sa mi páči:Uvoľňovať nespravodlivo nasadené putá,rozlámať jarmo otroctva,prepustiť utláčaných na slobodua rozbiť každé jarmo,
7 lámať svoj chlieb hladujúcemu,zaviesť do domu biednych tulákov.Preto, keď uvidíš nahého, zaodej hoa pred svojím príbuzným sa neskrývaj.