1 ako keď oheň spaľuje raždie a zovrie vodu,aby si dal poznať tvoje meno svojim nepriateľom.Nech sa trasú pred tebou národy.
2 Keď si robil divy, neočakávali sme ich a zostúpil si,pred tebou sa vrchy rozliali.
3 Od vekov nebolo počuť ani slýchať,ani oko nevidelo, žeby iný bohokrem teba urobil niečo pre toho, kto v neho dúfa.
4 Ty stretáš toho, čo s radosťou koná spravodlivosťa na tvojich cestách spomína na teba.Hľa, ty si sa hneval a my sme hrešili,no na odvekých cestách môžeme byť spasení.
5 Všetci sme boli ako nečistí,všetky naše spravodlivé skutky boli ako poškvrnené rúcho,všetci sme zvädli ako lístie,naše viny nás odnášali ako vietor.