10 Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci v jeho násilných pazúroch.
11 V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol, odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.“
12 Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, nezabúdaj na úbohých.
13 Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať? Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!“?
14 Ty vidíš, veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ a berieš ich do svojich rúk. Na teba sa chudák spolieha a sirote pomáhaš.
15 Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca; budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš.
16 Pán je kráľom navždy, na veky vekov. Pohania vymizli z jeho krajiny.