1 Dávidov žalm. Pane, odsúď tých, čo mňa odsudzujú, napadni tých, čo mňa napádajú.
2 Vezmi zbroj a štít a vstaň mi na pomoc.
3 Zažeň sa kopijou a sekerou proti tým, čo ma prenasledujú. Povedz mojej duši: „Ja som tvoja spása.“
4 Nech sa hanbia a červenajú tí, čo mi číhajú na život; nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí, čo mi chcú zle.
5 Nech sú ako prach pred vetrom a nech ich ženie Pánov anjel;
6 nech je ich cesta tmavá a klzká a Pánov anjel nech ich prenasleduje.
7 Lebo bez príčiny mi nastavili sieť, bez dôvodu mi vykopali jamu.
8 Nech ho znenazdania stihne pohroma a nech sa sám chytí do siete, ktorú nastavil, nech sám padne do tej istej pohromy.
9 Lež moja duša bude plesať v Pánovi a bude sa tešiť z jeho pomoci.
10 Všetko vo mne bude hovoriť: „Pane, kto sa ti vyrovná? Úbožiaka zachraňuješ z rúk tých, čo sú silnejší od neho, chudáka a bedára pred lúpežníkmi.“
11 Vystúpili kriví svedkovia a pýtali sa na to, o čom nemám ani tušenia.
12 Za dobré sa mi odplácali zlým; som celkom opustený.
13 Keď oni boli chorí, ja som nosil rúcho kajúcne. Umŕtvoval som sa pôstom a v srdci som sa stále modlil.
14 Ako k priateľovi, ako k bratovi som sa správal k nim; zármutok ma zohol, akoby som oplakával vlastnú mať.
15 Ale keď som klesol ja, oni sa zaradovali a hneď sa zhŕkli; zhŕkli sa proti mne a bili ma i tí, ktorých som ani nepoznal.
16 Bez prestania ma trhali, dráždili ma, posmievali sa mi a zubami škrípali proti mne.
17 Pane, ako dlho sa budeš na to dívať? Zachráň ma pred ich zlobou a pred levmi život môj.
18 Budem ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení a chváliť uprostred zástupov.
19 Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia, čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami.
20 Lebo nehovoria, čo je na pokoj, ale vymýšľajú úklady proti tichým zeme.
21 Naširoko rozďavujú ústa proti mne, hovoria: „Dobre, dobre, na vlastné oči vidíme.“
22 Pane, ty to vidíš, nuž nemlč; Pane, nevzďaľuj sa odo mňa.
23 Prebuď sa, vstaň a zachráň ma, Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu.
24 Pane, Bože môj, súď ma podľa svojej spravodlivosti, nech sa netešia nado mnou.
25 Nech si v srdci nehovoria: „Dobre, ako sme si želali.“ A nech nehovoria: „Zhltli sme ho.“
26 Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna, čo sa tešia z môjho nešťastia, nech hanba a potupa zaodeje tých, čo sa povyšujú nado mňa.
27 Nech sa tešia a radujú tí, čo aj mne žičia spravodlivosť, a nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán, čo svojho sluhu obdarúva pokojom.“
28 Vtedy môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti a bude ťa oslavovať deň čo deň.