1 Asafov žalm. Bože, pohania vtrhli do tvojho dedičstva, poškvrnili tvoj svätý chrám a Jeruzalem obrátili na rumy.
2 Mŕtvoly tvojich služobníkov dali za pokrm vtákom lietavým a divej zveri dávali telá tvojich svätých.
3 Rozlievali ich krv ako vodu vôkol Jeruzalema a nemal ich kto pochovať.
4 Susedia nás začali potupovať a okolití ľudia haniť a vysmievať.
5 Dokedy ešte, Pane? Chceš sa hnevať naveky? Či tvoje rozhorčenie bude blčať sťa oheň?
6 Svoj hnev vylej na pohanov, ktorí ťa neuznávajú, a na kráľovstvá, ktoré nevzývajú tvoje meno.
7 Veď pohltili Jakuba a spustošili jeho obydlia.
8 Zabudni na hriechy našich otcov; príď nám čím skôr v ústrety so svojím milosrdenstvom, lebo sme veľmi úbohí.
9 Pre slávu svojho mena nám pomôž, Bože, naša spása, a vysloboď nás; a pre svoje meno odpusť nám hriechy.
10 Prečo majú pohania hovoriť: „Kdeže je ten ich Boh?“ Nech sa pred našimi očami na pohanoch ukáže pomsta za vyliatu krv tvojich služobníkov.
11 Nech dôjde k tebe nárek zajatých; silou svojho ramena zachovaj synov smrti nažive.
12 A našim susedom vráť sedemnásobne do lona potupu, ktorou pohanili teba, Pane.
13 Ale my, tvoj ľud a ovce tvojej pastviny, chceme ťa zvelebovať naveky a z pokolenia na pokolenie hlásať tvoju slávu.