1 Zbormajstrovi. Podľa „Ľalie“. Poučná pieseň Koreho synov. Pieseň lásky.
2 Moje srdce prekypuje krásnymi slovami, svoje verše venujem kráľovi. Môj jazyk je ako pero rýchlopisca.
3 Ty si najkrajší z ľudských synov. Z tvojich perí plynie milota. Preto ťa Boh požehnal naveky.
4 Ty, najmocnejší, pripáš si meč na bedrá; svoju velebu a dôstojnosť.
5 Vo svojej dôstojnosti šťastne vytiahni, nasadni na voz a bojuj za pravdu, lásku a spravodlivosť. Nech ťa tvoja pravica učí konať úžasné skutky.
6 Tvoje ostré šípy zasiahnu srdcia kráľových nepriateľov; poddajú sa ti národy.
7 Tvoj trón, Bože, trvá naveky a žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti.
8 Miluješ spravodlivosť a nenávidíš neprávosť, preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom radosti viac ako tvojich druhov.
9 Tvoj odev vonia myrhou, aloou a kasiou a rozveseľuje ťa zvuk harfy z palácov zo slonoviny.
10 Dcéry kráľovské sú medzi tvojimi vyvolenými; po tvojej pravici stojí kráľovná ozdobená zlatom z Ofíru.
11 Čuj, dcéra, a pozoruj, nakloň svoj sluch, zabudni na svoj ľud a na dom svojho otca.
12 Sám kráľ zatúžil za tvojou krásou; on je tvoj pán, vzdaj mu poklonu.
13 Dcéry z Týru ti prinesú dary a o tvoju priazeň sa budú uchádzať veľmoži národa.
14 Veľmi vznešená je dcéra kráľovská vnútri, jej odevom sú zlaté tkanivá.
15 V pestrom rúchu ju vedú ku kráľovi; za ňou ti privádzajú panny, jej družice.
16 Sprevádza ich jasot radostný, tak vstupujú do kráľovského paláca.
17 Miesto tvojich otcov zaujmú tvoji synovia; urobíš ich kniežatami nad celou zemou.
18 Na tvoje meno budem pamätať vo všetkých pokoleniach. Preto ťa národy budú velebiť navždy a na veky vekov.