1 Zbormajstrovi. Na nápev „Nezahub“. Dávidov žalm. Miktam.
2 Vari vy, mocnári, naozaj hlásate spravodlivosť, vari správne súdite ľudských synov?
3 Naopak, v srdci páchate neprávosti, vaše ruky pripravujú násilie na zemi.
4 Hriešnici sú na scestí už od lona matky, od materského života blúdia klamári.
5 Jed v nich podobá sa jedu hadiemu, jedu hluchej vretenice, čo si uši zapcháva,
6 ktorá nepočúva hlas zaklínačov, hlas skúseného čarodeja.
7 Bože, vylám im zuby v ústach, rozdrv čeľusť levov, Pane.
8 Nech sa rozplynú sťa voda, čo steká, nech vyschnú ako zdeptaná tráva.
9 Nech sa pominú ako slimák, čo sa v hlien rozteká, ako nedonosený plod ženy, ktorý slnko neuzrie.
10 Prv ako vaše hrnce pocítia oheň z bodliaka, zaživa ich strávi ako oheň hnevu.
11 Spravodlivý sa poteší, keď pomstu uvidí, umyje si nohy v krvi hriešnika.
12 A ľudia povedia: „Naozaj je odmena pre spravodlivého, naozaj je Boh, čo súdi na zemi.“