1 Modlitba Mojžiša, Božieho muža. Pane, stal si sa nám útočišťom z pokolenia na pokolenie.
2 Prv než sa vrchy zrodili a povstali zem i svet, ty, Bože, si od vekov až naveky.
3 Človeka vraciaš do prachu a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“
4 Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, a ako jedna nočná stráž.
5 Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen;
6 sú ako bylina v rozpuku: ráno kvitne a rastie, večer vädne a usychá.
7 Hynieme vskutku pre tvoj hnev a desí nás tvoje rozhorčenie.
8 Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.
9 V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni a naše roky plynú ako vzdych.
10 Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov a ak sme pri sile, osemdesiat. No zväčša sú len trápením a trýzňou, ubiehajú rýchlo a my odlietame.
11 Kto pozná silu tvojho hnevu a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?
12 A tak nás nauč rátať naše dni, aby sme našli múdrosť srdca.
13 Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.
14 Hneď zrána nás naplň svojou milosťou a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.
15 Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, za roky, keď sme okusovali nešťastie.
16 Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom a ich deťom tvoja nádhera.
17 Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; upevňuj dielo našich rúk, dielo našich rúk upevňuj!