1 Zbormajstrovi. Na nápev „Ľalie - svedectvo“. Dávidov poučný žalm. Miktam.
2 Keď sa vydal proti mezopotámskym Aramejcom a Aramejcom zo Zeby a keď sa Joab vrátil z Edomu, kde v Soľnom údolí pobil dvanásťtisíc (mužov).
3 Bože, ty si nás odvrhol, ty si nás rozohnal; rozhneval si sa, ale opäť sa k nám obráť.
4 Zatriasol si zemou, rozštiepil si ju, ale zahoj jej trhliny, lebo sa chveje.
5 Tvrdú skúšku si zoslal na svoj ľud, napojil si nás vínom závratu.
6 Tým, čo sa ťa boja, dal si znamenie, aby utiekli pred lukom.
7 Aby sa vyslobodili tí, ktorých miluješ; zachráň nás svojou pravicou a vyslyš nás.
8 Vo svojej svätyni Boh povedal: „S radosťou rozdelím Sichem a rozmeriam sukotské údolie.
9 Môj je Galaád a môj je Manasses; Efraim je prilba mojej hlavy. Júda je moje žezlo vladárske,
10 Moab je nádrž, v ktorej sa kúpavam. Idumea sa mi stane podnožkou, nad Filištínskom víťazne zajasám.“
11 Kto ma privedie do opevneného mesta a kto ma odprevadí až do Idumey?
12 Kto iný, ako ty, Bože, čo si nás odvrhol? A prečo už, Bože, nekráčaš na čele našich vojsk? Pomôž nám dostať sa z útlaku, pretože ľudská pomoc nestačí.
13 S Bohom budeme udatní, on našich utláčateľov pošliape.