11 Keby som si povedal: „Azda ma tma ukryje a namiesto svetla ma zahalí noc,“
12 pre teba ani tmy tmavé nebudú a noc sa rozjasní ako deň. Tebe je tma ako svetlo.
13 Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky.
14 Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem.
15 Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme.
16 Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.
17 Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky a ich počet aký je obrovský.