2 A svojho služobníka na súd nevolaj, veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou.
3 Nepriateľ ma prenasleduje, zráža ma k zemi, do temnôt ma vrhá ako dávno mŕtveho.
4 Duch sa mi zmieta v úzkostiach; v hrudi mi srdce meravie.
5 Spomínam si na uplynulé dni, o všetkých tvojich skutkoch rozmýšľam a uvažujem o dielach tvojich rúk.
6 Vystieram k tebe ruky, za tebou dychtím ako vyprahnutá zem.
7 Rýchle ma vyslyš, Pane, lebo už klesám na duchu. Neskrývaj predo mnou svoju tvár, aby som nebol ako tí, čo zostupujú do hrobu.
8 Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou, lebo sa spolieham na teba. Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať, veď svoju dušu dvíham ku tebe.