17 Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.
18 Pane, nech nie som zahanbený, veď vzývam teba; nech sa hanbia bezbožní a nech zmĺknu v podsvetí.
19 Nech onemejú pery úlisné, ktoré hovoria proti spravodlivému bezočivosti v pýche a v pohŕdaní.
20 Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, a vyhradil si ju bohabojným. Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú, pred zrakom ľudí.
21 Záclonou svojej tváre ich kryješ pred zúrivosťou ľudu. V stánku ich chrániš pred svárlivými jazykmi.
22 Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste.
23 Už som si v strachu hovoril: „Odvrhnutý som spred tvojich očí.“ No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu, keď som volal k tebe.