20 Lebo nehovoria, čo je na pokoj, ale vymýšľajú úklady proti tichým zeme.
21 Naširoko rozďavujú ústa proti mne, hovoria: „Dobre, dobre, na vlastné oči vidíme.“
22 Pane, ty to vidíš, nuž nemlč; Pane, nevzďaľuj sa odo mňa.
23 Prebuď sa, vstaň a zachráň ma, Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu.
24 Pane, Bože môj, súď ma podľa svojej spravodlivosti, nech sa netešia nado mnou.
25 Nech si v srdci nehovoria: „Dobre, ako sme si želali.“ A nech nehovoria: „Zhltli sme ho.“
26 Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna, čo sa tešia z môjho nešťastia, nech hanba a potupa zaodeje tých, čo sa povyšujú nado mňa.