11 Srdce mi búcha, sila ma opúšťa i svetlo v očiach mi hasne.
12 Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu, aj moji príbuzní sa ma stránia.
13 Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady.
14 Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, ako nemý, čo neotvára ústa.
15 Podobám sa človekovi, čo nepočuje a čo nevie obvinenie vyvrátiť.
16 Pane, pretože v teba dúfam, ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj.
17 A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“