1 Zbormajstrovi. Jedutunovi. Dávidov žalm.
2 Povedal som: „Budem dávať pozor na svoje správanie, aby som nezhrešil jazykom. K svojim ústam postavím stráž, dokiaľ je hriešnik predo mnou.“
3 Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, bolesť sa mi však znova ozvala.
4 Srdce sa mi rozpálilo v hrudi a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.
5 A môj jazyk preriekol: „Daj mi poznať, Pane, môj koniec i aký je ešte počet mojich dní; nech si uvedomím, aký je krátky môj život.“