5 A môj jazyk preriekol: „Daj mi poznať, Pane, môj koniec i aký je ešte počet mojich dní; nech si uvedomím, aký je krátky môj život.“
6 Hľa na pár piadí si mi dní nameral a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou. Veru, len zdaním je bytie človeka,
7 každý sa mihne ako vidina. Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.
8 A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? Ty si moja nádej.
9 Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď a nevystav ma hlupákovi na posmech.
10 Onemel som, neotvorím ústa, lebo si to ty urobil.
11 Odním odo mňa svoje tresty, bo hyniem pod úderom tvojej ruky.