7 A keď ma niekto navštívi, hovorí neúprimne, v srdci hromadí zlobu a potom odíde von a ohovára ma.
8 Moji nepriatelia si šuškajú proti mne a zmýšľajú zle o mne:
9 „Už ho prikvačila zlá choroba; a keď raz zaľahol, viac sa nepozbiera a nevstane.“
10 Dokonca i môj priateľ, ktorému som dôveroval a ktorý jedával môj chlieb, zdvihol proti mne pätu.
11 Ale ty, Pane, zmiluj sa nado mnou; pomôž mi vstať a ja im odplatím.
12 Z toho poznám, že ma máš rád, ak môj nepriateľ už nezajasá nado mnou.
13 Ty sa ma ujmeš, lebo som nevinný, a naveky ma postavíš pred svoju tvár.