7 Bože Jakubov, keď si ty pohrozil, zmeraveli jazdci aj kone.
8 Si hrozný; kto sa môže vzoprieť proti tebe, keď sa rozhneváš?
9 Z neba si vyniesol rozsudok; zem sa zatriasla a zatíchla,
10 keď povstal Boh a súdil, aby zachránil všetkých tichých na zemi.
11 Lebo teba oslávi aj hnev človeka a tí, čo vyhnú hnevu, budú sláviť tvoj sviatočný deň.
12 Pánovi, svojmu Bohu, skladajte sľuby a plňte ich; všetci, čo vôkol neho stojíte, prineste dary Hroznému.
13 Tomu, čo kniežatám smelosť odníma a pre zemských kráľov je postrachom.