6 Moje lôžko je medzi mŕtvymi, som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch, na ktorých už nepamätáš, lebo sa vymanili z tvojej náruče.
7 Hádžeš ma do hlbokej priepasti, do temravy a tône smrti.
8 Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, svojimi prívalmi si ma zaplavil.
9 Odohnal si mi známych a zošklivil si ma pred nimi. Uväznený som a vyjsť nemôžem,
10 aj zrak mi slabne od zármutku. K tebe, Pane, volám deň čo deň a k tebe ruky vystieram.
11 Či mŕtvym budeš robiť zázraky? A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť?
12 Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote a na mieste zániku o tvojej vernosti?