1 Pamätaj na svojho Stvoriteľa v dňoch svojej mladosti,kým neprídu zlé dni a nepriblížia sa roky,keď povieš: Nemám v nich záľubu.
2 Skôr než sa zatmie slnko, svetlo, mesiac a hviezdya oblaky sa vrátia po daždi,
3 vtedy sa strážcovia domu budú triasť,skrivia sa silní muži,čo melú, prestanú pracovať, lebo ich bude málo,a zatemnia sa, čo vyzerajú z okien.
4 Zavrú sa dvere na ulicu,stlmí sa hlas mlynaa zmení sa na hlas vtáka.Aj piesne budú znieť tlmene.
5 Vyvýšeniny budú vzbudzovať stracha cesta bude postrachom.Rozkvitne mandľovník,kobylka stratí silu,kapary sa minú účinku.Človek totiž ide do svojho večného domua na ceste sa zoskupujú smútiaci.
6 Skôr, než sa roztrhne strieborný motúzika rozbije sa zlatá čaša,roztriešti sa džbán nad prameňom,poláme sa koleso na studni,
7 prach sa vráti do zeme, tak ako bol,a duch sa vráti k Bohu, ktorý ho dal.
8 Márnosť márností, povedal Kazateľ, všetko je márnosť.
9 Okrem toho, že Kazateľ bol mudrc, vyučoval ľud poznaniu,uvažoval, skúmal a usporadúval mnohé príslovia.
10 Kazateľ sa usiloval nájsť vhodné slová,spoľahlivo napísané slová pravdy.
11 Ako ostne sú slová múdrycha ako vbité klince sú zbierky prísloví —jeden pastier ich dal.
12 Okrem týchto vecí, syn môj, maj sa na pozore!Písaniu kníh nieto konca-krajaa mnohé premýšľanie unavuje telo.
13 Slovo na záver všetkého, čo si počul:Boha sa boj a jeho prikázania zachovávaj,lebo toto je povinnosť každého človeka!
14 Boh predvolá na súd každý čin,všetko, čo je skryté,či je to dobré, alebo zlé.