1 Obrátil som sa a videl som všelijaké útlaky, ktoré sa páchajú pod slnkom:hľa, slzy utláčaných— a tešiteľa pre nich niet.Násilie trpeli z rúk svojich utláčateľov— a nik ich nepotešil.
2 Za šťastnejších ako tí, čo dosiaľ žijú,som nazval mŕtvych, ktorí dávno zomreli.
3 No lepšie ako týmto obomje tomu, kto ešte nie je,kto nevidí zlé skutky,ktoré sa páchajú pod slnkom.
4 Videl som všetku námahu a všetku vydarenú prácu,ako vzbudzuje vzájomnú závisť.Aj to je márnosť a honba za vetrom.
5 Hlupák založí svoje rukya pojedá svoje vlastné mäso.
6 Lepšia je hrsť pokojaako dlane plné námahy a honby za vetrom.
7 Obrátil som sa a videl som márnosť pod slnkom:
8 Osamelý človek, ktorý nemá nikoho,nemá ani syna, ani brata,no niet konca všetkej jeho námahe,ani jeho oko sa nenasýti bohatstvom— pre koho sa namáham, ukracujem sa o dobro?Aj to je márnosť, je to zlá úloha.
9 Dvom je lepšie ako jednému,lebo majú dobrú odmenu za svoju námahu.
10 Ak padnú, jeden druhého zodvihne.Beda však samotnému, keď padne,a niet druhého, kto by ho zodvihol.
11 Aj dvom, keď ležia, je teplo,ale jeden sa ako zahreje?
12 Jednotlivca možno premôcť,dvaja sa však už postavia na odpor,ale trojitá šnúra sa tak rýchlo nepretrhne.
13 Lepší je chudobný, ale múdry mladíkako starý, ale hlúpy kráľ, ktorý sa už nevie dať varovať.
14 Vyšiel totiž z väzenia, aby bol kráľom,aj keď sa vo svojej krajine narodil chudobný.
15 Videl som všetkých živých, ktorí chodia pod slnkom,spolu s mladíkom — následníkom, ktorý má po ňom nastúpiť.
16 Nebolo konca všetkému ľudu,všetkým tým, čo boli pred nimi.Tí však, čo prídu neskôr, sa z neho nebudú radovať,lebo aj to je márnosť a honba za vetrom.
17 Daj si pozor na svoje kroky, keď pôjdeš do Božieho domu!Priblížiť sa a počúvať je lepšie, ako keď obetu prinášajú hlupáci,lebo nevedia, že robia zle.