1 Všetko má určenú chvíľua každá záležitosť pod nebom má vhodný čas:
2 je čas narodiť sa a čas zomrieť,čas sadiť a čas vytŕhať zasadené,
3 čas zabíjať a čas liečiť,čas rúcať a čas stavať,
4 čas plakať a čas smiať sa,čas žialiť a čas tancovať,
5 čas rozhadzovať kamene a čas zbierať kamene,čas objímať a čas zanechať objímanie,
6 čas hľadať a čas strácať,čas uschovávať a čas odhadzovať,
7 čas trhať a čas zošívať,čas mlčať a čas hovoriť,
8 čas milovať a čas nenávidieť,čas vojny a čas mieru.
9 Aký trvalý zisk zostane pracujúcemu z toho, s čím sa namáha?
10 Všimol som si zamestnanie, ktoré dal Boh ľudským synom, aby sa ním zapodievali.
11 Všetko krásne urobil vo svojom čase, aj večnosť im dal do mysle, ale dielo, ktoré Boh koná, človek od začiatku až do konca nevystihne.
12 Spoznal som, že nie je pre nich nič lepšie, ako sa radovať a konať vo svojom živote dobro.
13 Aj to, ak niekto môže jesť a piť a zakúsiť dobro popri svojej námahe, je Boží dar.
14 Spoznal som, že všetko, čo Boh koná, trvá naveky. Nemožno k tomu nič pridať ani z toho nemožno ubrať, Boh tak urobil, aby sa ho ľudia báli.
15 Čo je, je už dávno.Čo má byť, bolo už dávno.Boh však vyhľadáva, čo sa pominulo.
16 Ďalej som videl pod slnkom:kde má byť právo, tam je svojvôľa;kde má byť spravodlivosť, tam je bezprávie.
17 Pomyslel som si: Spravodlivého aj svojvoľného bude súdiť Boh.Určil čas na každú príležitosť a na každý skutok.
18 Pomyslel som si: Je to kvôli ľudským synom, aby ich Boh skúšal a tak videli, že je to s nimi ako so zvieratami.
19 Veď údel ľudských synov a údel zvierat je rovnaký: ako zomrie jeden, tak zomrie i druhý, jeden dych je pre všetkých. Človek nemá prednosť pred zvieratami, lebo všetko je márnosť.
20 Všetko ide na jedno miesto,všetko vzišlo z prachu a všetko sa do prachu vracia.
21 Kto vie, či ľudský duch vystupuje nahora duch zvierat zostupuje nadol do zeme?
22 Videl som, že niet nič lepšie,ako keď sa človek raduje z toho, čo koná,lebo to je jeho podiel,veď kto mu umožní, aby videl, čo bude po ňom?