1 Je zlo, ktoré som videl pod slnkom, a veľa je ho na ľuďoch:
2 Je to človek, ktorému Boh dal bohatstvo, poklady, slávu a jeho duša nemá nedostatok v ničom, po čom by túžil, ale Boh mu nedožičí, aby z toho užíval, lebo niekto cudzí to užíva. Je to márnosť a zlá choroba.
3 Keby niekto splodil aj sto detí,žil by mnoho rokova jeho roky by mali mnoho dní,ale jeho duša by sa dobra nenasýtila,ba ani pohrebu by sa mu nedostalo,tak o ňom hovorím: Mŕtvy plod je na tom lepšie ako on.
4 V márnosti totiž prišiel, v tme odídea jeho meno je zahalené tmou.
5 Nevidel slnko, ani ho nepoznal,skôr taký má pokoj ako ten druhý,
6 ktorý aj keby žil dvetisíc rokov, dobro by nevidel.Či nejdú všetci na jedno miesto?
7 Všetka námaha človeka je kvôli ústam,ale duša sa nemôže upokojiť.
8 Veď akúže má výhodu múdry pred hlupákom,akúže bedár, ktorý vie, ako má v živote chodiť?
9 Lepšie je pozerať očami ako blúdiť dušou,aj to je márnosť a honba za vetrom.
10 Čo bolo, dávno bolo pomenované,a je známe, že človek sa nemôže súdiť s tým,kto je silnejší než on.
11 Mnohé slová totiž množia márnosť a čo to osoží človeku?
12 Kto totiž vie, čo je dobré pre človeka v stanovenom počte dní jeho márneho života, ktoré prežije ako tieň? Veď kto oznámi človeku, čo bude po ňom pod slnkom?