1 Neuvážene neotváraj ústaa tvoje srdce nech sa nenáhli vyriecť slovo pred Bohom,lebo Boh je v nebi a ty si na zemi,preto nech je málo tvojich slov.
2 Po mnohej námahe prichádza sena hlas hlupáka je v mnohých slovách.
3 Ak dáš Bohu sľub, nemeškaj ho splniť,lebo v hlupákoch nemá zaľúbenie. Čo sľúbiš, splň!
4 Lepšie je, ak nesľubuješ,ako keď sľúbiš, a nesplníš.
5 Nedovoľ ústam, aby ti telo zvádzali na hriech,a nehovor pred Božím poslom, že to bol omyl.Prečo sa má Boh rozhnevať pre tvoju reča zničiť dielo tvojich rúk?
6 Pri množstve snov a márností je totiž aj mnoho slov,tak sa Boha boj!
7 Keď v krajine uvidíš utláčanie chudobného,porušovanie práva a spravodlivosti, nečuduj sa,lebo na vysokého dozerá ešte vyšší a nad nimi sú ešte vyšší.
8 Všetok zisk krajiny z obrobenej zeme patrí kráľovi.
9 Kto miluje striebro, striebra sa nenasýti,a kto miluje hojnosť, nikdy nemá dosť.Aj to je márnosť.
10 Keď sa rozmáha majetok, pribúdajú aj tí, čo z neho jedia.Aký osoh má z toho majiteľ?Iba toľko, že jeho oči naň hľadia.
11 Sladký je spánok sluhu, či sa naje málo alebo veľa,ale sýtosť nedá boháčovi zaspať.
12 Je aj ďalší neduh, ktorý som videl pod slnkom:bohatstvo, ktoré majiteľovi nahonobili na jeho nešťastie.
13 Zlým počínaním sa to bohatstvo stratí.Syn, ktorého splodí, nebude mať nič v ruke.
14 Ako vyšiel z tela svojej matky, tak sa nahý vráti, pôjde ako prišiel.Neodnesie si nič zo svojej námahy, čo by uniesol v ruke.
15 Je aj ďalší neduh:každý odíde, ako prišiel,čo získa, keď sa bude namáhavo hnať za vetrom?
16 Po všetky svoje dni v tme jedával,v mnohej mrzutosti, chorobe a podráždenosti.
17 Hľa, čo som ja videl — dobro, ktoré je pekné: jesť, piť a vidieť dobro v celej svojej námahe, ktorou sa človek namáha pod slnkom počas vymeraných dní života, ktoré mu dal Boh, lebo to je jeho podiel.
18 Každý človek, ktorému Boh dal bohatstvo, poklady, umožnil mu z toho užívať, zobrať si podiel a radovať sa vo svojej námahe, dostal Boží dar,
19 pretože človek príliš nemyslí na dni svojho života, lebo Boh radosťou zamestnáva jeho srdce.