1 Kto je ako múdry a kto pozná význam vecí?Múdrosť rozjasňuje človeku tvár,ale tvrdosť jeho tvár mení.
2 Dbaj na rozkaz kráľa,a to pre prísahu Bohu.
3 Neponáhľaj sa odísť spred jeho tváre,neprihováraj sa v zlej veci,lebo všetko, čo chce, urobí.
4 Veď slovo kráľa je mocnéa kto mu povie: Čo robíš?
5 Kto zachováva prikázanie, neobľúbi si zlú vec,srdce múdreho pozná čas aj spôsob.
6 Každá záľuba má svoj čas a spôsob,hoci na človeka dolieha veľa zla,
7 lebo nikto nevie, čo bude.Kto mu oznámi, ako bude?
8 Niet človeka, ktorý by vládol vetru a mohol ho zadržať,nikto nemá moc nad dňom smrti,z toho boja niet úniku,ani svojvôľa nezachráni toho, kto ju pácha.
9 To všetko som videl, keď som sa venoval všetkému,čo sa deje pod slnkom v čase,keď človek vládne nad druhým človekom na jeho škodu.
10 Pritom som videl pochovaných svojvoľníkov,ktorí vchádzali na sväté miesto, no z neho odchádzali,avšak tí, čo konali správne, upadli v meste do zabudnutia. Aj to je márnosť!
11 Keďže sa rozsudok nad zlým skutkom nevykonáva rýchlo,v ľudských srdciach rastie odvaha konať zlo,
12 veď hriešnik pácha zlo stokrát a predĺži sa mu život.Ja však viem, že bohabojným bude dobre,tým, ktorí majú bázeň pred Bohom.
13 Svojvoľníkovi však dobre nebude,nepredĺžia sa ako tieň dni tomu,u koho niet bázne pred Bohom.
14 Aj takáto márnosť sa deje na zemi:sú spravodliví, ktorým sa vodí, akoby robili skutky svojvoľníkov,a sú svojvoľníci, ktorým sa vodí, akoby robili skutky spravodlivých.Povedal som: aj toto je márnosť!
15 Chválil som teda radosť,lebo pre človeka niet nič lepšieho pod slnkomako jesť, piť a radovať sa.Toto ho bude sprevádzať v jeho námahe,počas dní jeho života, ktoré mu dal Boh pod slnkom.
16 Keď som sa dal na poznávanie múdrostia na pozorovanie námahy, ktorá sa koná na zemi,že človek ani vo dne, ani v noci nemá spánok na očiach,
17 videl som všetky Božie skutky,takže človek nemôže vystihnúť dianie, ktoré sa deje pod slnkom.Človek sa bude totiž namáhať, aby ho našiel, ale ho nenájde,aj keby múdry hovoril, že ho pozná, nájsť ho nemôže.