21 Je totiž človek, ktorý sa namáhal múdro, umne a šikovne,ale svoj podiel odovzdá niekomu, kto sa s tým nenamáhal— aj to je márnosť a veľké zlo.
22 Veď čo zostáva človeku z celej jeho námahy a zhonu,ktorými sa umáral pod slnkom,
23 keď každý jeho deň je boľavou ranoua mrzutosť je jeho zamestnaním,ba ani v noci si jeho srdce neodpočinie?Aj toto je márnosť.
24 Pre človeka nie je nič lepšie, ako keď je, pije a pri svojej námahe si dožičí dobré veci. Videl som, že aj to pochádza z Božej ruky.
25 Veď kto môže jesť a užívať bez neho?
26 Človeku, ktorý sa mu páči, dal múdrosť, poznanie i radosť. Hriešnemu však dal za úlohu zbierať, hromadiť a dávať tomu, kto sa Bohu páči. Aj to je márnosť a honba za vetrom.