Jeremiáš 15 SEB

Neodvratná záhuba

1 Hospodin mi povedal: Aj keby stál predo mnou Mojžiš a Samuel, tomuto ľudu nebudem naklonený. Pošli ich preč odo mňa, nech odídu.

2 Ak sa ťa spýtajú: Kam pôjdeme? Odpovieš im: Takto hovorí Hospodin:Kto si zaslúži smrť, na smrť,kto si zaslúži meč, pod meč,kto si zaslúži hladomor, na smrť hladom,kto si zaslúži zajatie, do zajatia.

3 Štyri veci privediem proti vám — znie výrok Hospodina: meč, aby zabíjal, psy, aby trhali, nebeské vtáky a zver zeme, aby žrali a ničili.

4 Urobím ich postrachom pre všetky kráľovstvá zeme za to, čo judský kráľ Menašše, syn Chizkiju, popáchal v Jeruzaleme.

5 Kto sa zmiluje nad tebou, Jeruzalem?Kto ťa bude ľutovať?Kto sa k tebe vráti opýtať sa: Ako sa máš?

6 Ty si ma odvrhol— znie výrok Hospodina —obrátil si mi chrbát.Preto vystriem ruku proti tebe,zničím ťa, lebo ma zunovalozľutúvať sa.

7 Budem ich previevať vejačkouv bránach krajiny.Pozbavím ich detí,znivočím svoj ľud,nevrátili sa zo svojich ciest.

8 Ich vdov bude viacako piesku pri mori,proti matkám mladíkovprivediem ničiteľa na poludnie,náhle na nich uvalímhrôzu a zdesenie.

9 Uvädne sedemnásobná rodička,vydýchne dušu,ešte počas dňa zájde jej slnko,zahanbená bude a potupená.Čo z nich zvýši, to vydám mečupred ich nepriateľmi— znie výrok Hospodina.

Žaloby proroka

10 Beda mi, matka moja,že si ma porodila,muža škriepok a muža hádokpre celú krajinu.Nepožičiaval somani pôžičku neprijímal,všetci ma však preklínajú.

11 Naozaj, Hospodin,či som ti dobre neslúžil?Či som ťa úpenlivo neprosilv čase nešťastia a úzkostii za nepriateľa?

12 Či možno zlámať železo,železo zo severu, a bronz?

13 Tvoj majetok a tvoje pokladydám na lúpež bez náhradyza všetky tvoje hriechyna celom tvojom území.

14 Urobím ťa otrokomtvojich nepriateľov v krajine,ktorú nepoznáš,lebo môj hnev sa rozpálila blčí proti vám.

15 Ty to vieš, Hospodin,pamätaj na mňa a navštív ma,pomsti sa za mňana mojich nepriateľoch,pre svoju zhovievavosťnedaj ma uchvátiť,vedz, že pre tebaznášam potupu.

16 Našli sa tvoje slováa zjedol som ich,tvoje slová sú mi rozkošoua radosťou srdca,veď sa nazývam tvojím menom,Hospodin, Bože zástupov.

17 Nevysedávam v kruhu rozjarených,aby som plesal.Pred tvojou rukou sedím osamelý,lebo si ma naplnil svojím hnevom.

18 Prečo má byť moja bolesť trvalá,moja rana nevyliečiteľnáa nechce sa zahojiť?Či chceš byť pre mňa klamným potokom,ktorého voda je nespoľahlivá?

19 Preto takto hovorí Hospodin:Ak sa obrátiš ku mne,navrátim ťa k sebe,budeš stáť predo mnou,ak budeš oddeľovať vzácne od bezcenného,budeš akoby mojimi ústami.Oni nech sa obrátia k tebe,ale ty sa neobracaj k nim!

20 Urobím ťa pre tento ľudpevnou bronzovou hradbou.Budú proti tebe bojovať,ale nepremôžu ťa,lebo ja som s tebou,aby som ťa zachránil a oslobodil— znie výrok Hospodina.

21 Vyslobodím ťa z ruky zločincova vykúpim ťa z ruky ukrutníkov.