1 Toto je slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi o celom judskom ľude vo štvrtom roku judského kráľa Jójakima, Joziášovho syna — bol to prvý rok babylonského kráľa Nebúkadnecara —
2 a ktoré prorok Jeremiáš oznámil všetkému judskému ľudu a všetkým obyvateľom Jeruzalema:
3 Od trinásteho roka judského kráľa Joziáša, Amónovho syna, až dodnes je to dvadsaťtri rokov, čo mi zaznievalo Hospodinovo slovo. Hovoril som vám ho bez prestania, ale nepočúvali ste ma.
4 Hospodin k vám stále posielal všetkých svojich služobníkov, prorokov, ale vy ste ich neposlúchali ani ste nezbystrili sluch, aby ste počuli:
5 Odvráťte sa každý od svojej zlej cesty a od svojich zlých skutkov, potom budete bývať v krajine, ktorú dal Hospodin vám a vašim otcom na večné veky.
6 Nechoďte za cudzími bohmi, aby ste im slúžili a klaňali sa im, nedráždite ma výtvorom svojich rúk a ja vám nebudem robiť zle.
7 Vy ste ma však neposlúchali — znie výrok Hospodina —, ale hnevali ste ma výtvorom svojich rúk na vaše nešťastie.
8 Toto hovorí Hospodin zástupov: Pretože ste nepočúvali moje slová,
9 pošlem po všetky kmene severu — znie výrok Hospodina — aj po babylonského kráľa Nebúkadnecara, môjho sluhu, a privediem ich proti tejto krajine, proti jej obyvateľom a proti okolitým národom, uvalím na nich kliatbu a obrátim ich na hrôzu, posmech a trvalé pustošenie.
10 Odstránim spomedzi nich hlas plesania, hlas radosti, hlas ženícha, hlas nevesty, zvuk mlynského kameňa a svetlo lampy.
11 Celá táto krajina sa stane púšťou a hrôzou a tieto národy budú sedemdesiat rokov slúžiť babylonskému kráľovi.
12 Keď sa naplní tých sedemdesiat rokov, potrescem babylonského kráľa a ten ľud — znie výrok Hospodina — pre ich hriech, ako aj krajinu Chaldejov, a premením ju na večnú pustatinu.
13 Na tú krajinu zošlem na vyplnenie všetkých mojich slov, ktoré som vyslovil proti nej, všetko, čo je napísané v tejto knihe, ako prorok Jeremiáš prorokoval proti všetkým národom.
14 Zotročia ich mnohé národy a mocní králi a tak im odplatím podľa ich skutkov a podľa diela ich rúk.
15 Toto mi povedal Hospodin, Boh Izraela: Vezmi z mojej ruky tento kalich s vínom hnevu a daj z neho piť všetkým národom, ku ktorým ťa posielam.
16 Napijú sa, budú sa tackať a budú šalieť pred mečom, ktorý na nich pošlem.
17 Vzal som teda kalich z Hospodinovej ruky a napojil som všetky národy, ku ktorým ma Hospodin poslal:
18 Jeruzalem, mestá Judska, jeho kráľov i kniežatá, aby som ich premenil na rumovisko, na predmet údesu, posmechu a kliatby, ako je to dnes.
19 Napojil som i faraóna, egyptského kráľa, jeho služobníkov, jeho kniežatá a všetok jeho ľud,
20 celú zmiešaninu národov, všetkých kráľov krajiny Úc, všetkých kráľov krajiny Filištíncov, Aškalón, Gazu, Ekrón a zvyšky Ašdóda,
21 Edóm, Moáb a Amónčanov,
22 všetkých kráľov Týru, všetkých kráľov Sidonu, kráľov pobrežia, ktoré je za morom;
23 Dedán, Tému, Búz a všetkých, ktorí si holia sluchy,
24 všetkých kráľov Arábie a všetkých kráľov zmiešaných národov, ktoré obývajú púšť;
25 všetkých kráľov Zimri, všetkých kráľov Élamu a všetkých kráľov Médska;
26 všetkých kráľov severu, blízkych i od seba vzdialených, a všetky kráľovstvá sveta, ktoré sú na povrchu zeme. Kráľ Šéšak však bude piť po nich.
27 Povieš im: Toto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: Pite a opite sa, dávte a padnite, takže nepovstanete pre meč, ktorý posielam na vás.
28 Ak sa budú zdráhať vziať si z tvojej ruky kalich a piť, potom im povieš: Toto hovorí Hospodin zástupov: Musíte piť!
29 Hľa, v meste, ktoré sa nazýva podľa môjho mena, začínam s pohromou a vy by ste mali byť ušetrení? Nebudete ušetrení, lebo ja privolám meč proti všetkým obyvateľom zeme — znie výrok Hospodina zástupov.
30 Ty im prorokuj všetky tieto slová a povedz im:Hospodin skríkne z výsosti,zo svojho svätého príbytkuvydá svoj hlas,hlasne skríkne nad svojou nivou,veselo zvolá ako lisovači hroznana všetkých obyvateľov zeme.
31 Dunenie prenikne až do končín zeme,lebo Hospodin má spor s národmi,súdi sa s každým telom,svojvoľníkov vydá meču— znie výrok Hospodina.
32 Toto hovorí Hospodin zástupov:Hľa, pohroma ide z národa na národ,veľká búrka sa dvíha od končín zeme.
33 V ten deň budú Hospodinom prebodnutí ležať od jedného konca zeme až po druhý; neoplačú ich, nepozbierajú ani nepochovajú, budú hnojom na povrchu poľa.
34 Kvíľte, pastieri, a kričte,zvíjajte sa, vodcovia stáda,pretože sa naplnil čas,aby vás zarezali;rozprášim vás a budete padaťako vzácne nádoby.
35 Niet útočiska pre pastierovani úniku pre vodcov stáda.
36 Čuj krik pastierov,kvílenie vodcov stáda,lebo Hospodin pustoší ich pastvu,
37 hynú pokojné nivypre pálčivý Hospodinov hnev.
38 Lev opustil svoju húštinu,lebo ich krajina sa stala pustatinoupre ničiaci meč a pre jeho pálčivý hnev.