1 Slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi pre všetkých Júdovcov, ktorí bývajú v Egypte a usadili sa v Migdóle, Tachpanchése, Nófe a v krajine Patros.
2 Toto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: Vy ste videli všetko nešťastie, ktoré som dopustil na Jeruzalem a na všetky judské mestá. Pozrite, dnes sú spustošené a niet v nich obyvateľov
3 pre zlobu, ktorej sa dopúšťali. Dráždili ma, keď chodili páliť kadidlo a uctievať cudzích bohov, ktorých nepoznali ani oni, ani vy, ani vaši otcovia.
4 Posielal som k vám stále svojich služobníkov, prorokov, s odkazom: Nepáchajte túto ohavnosť, ktorú nenávidím.
5 Oni však nepočúvali, nezbystrili sluch, aby sa odvrátili od svojej zloby a nepálili kadidlo cudzím bohom.
6 Preto vzkypela moja prchkosť a môj hnev vzbĺkol proti judským mestám a uliciam Jeruzalema, takže sa stali zrúcaninou a púšťou, ako sú dnes.
7 Teraz hovorí Hospodin, Boh zástupov, Boh Izraela, toto: Prečo páchate proti sebe samým také veľké zlo? Chcete vyhubiť z Júdu mužov i ženy, deti i dojčatá, aby z vás nezostal ani zvyšok,
8 keď ma popudzujete dielami svojich rúk a pálite kadidlo cudzím bohom v Egypte, kam ste prišli bývať ako cudzinci? Chcete sa vyhubiť, aby ste sa stali kliatbou a potupou medzi všetkými národmi zeme?
9 Azda ste zabudli na zločiny svojich otcov, na zločiny judských kráľov, na zločiny ich kniežat, na svoje vlastné zločiny a na zločiny svojich žien, ktoré páchali v Judsku a na uliciach Jeruzalema?
10 Dodnes sa nepokorujú, neboja sa a nekráčajú podľa môjho zákona a podľa mojich nariadení, ktoré som dal im a ich otcom.
11 Preto Hospodin zástupov, Boh Izraela, hovorí toto: Svoju tvár obrátim proti vám na vašu skazu, chcem vyhubiť celé Judsko.
12 Vezmem zvyšky obyvateľov Judska, ktorí uskutočnili svoje rozhodnutie odísť do Egypta a bývať tam ako cudzinci. V Egypte však všetci zahynú, padnú mečom, pomrú od hladu, od najmenšieho po najväčšieho; pomrú mečom a od hladu. Stanú sa kliatbou, hrôzou, zlorečením a hanbou.
13 Potrescem tých, čo bývajú v Egypte, ako som potrestal Jeruzalem mečom, hladom a morom.
14 Zo zvyšku Júdovcov, ktorí prišli do Egypta, aby tam bývali ako cudzinci, nikto neunikne ani sa nezachráni. Nevrátia sa do Judska, aj keby túžili sa ta vrátiť a bývať tam. Navrátia sa len utečenci.
15 Nato všetci muži, ktorí vedeli, že ich ženy pália kadidlo cudzím bohom, a všetky ženy, ktoré tam stáli vo veľkom zástupe, ako aj všetok ľud, ktorý býval v Egypte a v Patrose, odpovedal Jeremiášovi:
16 V tom, čo si nám povedal v mene Hospodinovom, ťa neposlúchneme.
17 Naopak, budeme robiť všetko, čo sme sľúbili, že budeme páliť kadidlo Kráľovnej nebies a prinášať nápojové obety, ako sme to robili my, naši otcovia, naši králi a naše kniežatá v judských mestách a na uliciach Jeruzalema. Vtedy sme mali chleba dosýta, viedlo sa nám dobre a nezažili sme nešťastie.
18 Odkedy sme prestali páliť kadidlo Kráľovnej nebies a prinášať jej nápojové obety, všetkého máme nedostatok a hynieme mečom a od hladu.
19 Keď pálime kadidlo Kráľovnej nebies a prinášame jej nápojové obety — povedali ženy —, deje sa niečo bez vedomia mužov, že pečieme obetné koláče, ktoré ju napodobujú, a prinášame jej nápojové obety?
20 No Jeremiáš povedal všetkému ľudu, mužom, ženám a všetkým ľuďom, ktorí mu tak odpovedali:
21 Nebolo to práve kadidlo, ktoré ste pálili v judských mestách a po uliciach Jeruzalema, vy, vaši otcovia, vaši králi, vaše kniežatá a ľud krajiny, na čo sa rozpamätal Hospodin, čo doľahlo na jeho srdce?
22 Hospodin už nevládal znášať vaše zločinné skutky a vaše ohavnosti, ktorých ste sa dopúšťali. Preto sa vaša krajina stala zbúraniskom, hrôzou a kliatbou bez obyvateľov, akou je dnes.
23 Pretože ste pálili kadidlo, hrešili ste proti Hospodinovi a nepočúvali ste Hospodinov hlas, nekráčali ste podľa jeho zákona, podľa jeho nariadení a svedectiev, preto vás postihlo toto nešťastie, ako je to dnes.
24 Jeremiáš ďalej povedal všetkému ľudu a všetkým ženám: Počujte Hospodinovo slovo, všetci Júdovci, ktorí ste v Egypte:
25 Toto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: To, čo ste vy i vaše ženy svojimi ústami sľúbili, to ste svojimi rukami aj splnili. Hovoríte: Splníme svoje sľuby, ktoré sme zložili, budeme páliť kadidlo Kráľovnej nebies a prinášať jej nápojové obety. Len si skladajte sľuby a plňte svoje slovo!
26 Preto všetci Júdovci, ktorí ste v Egypte, počujte Hospodinovo slovo: Prisahám na svoje veľké meno — znie výrok Hospodina —, že v celom Egypte nebude nikoho z Júdovcov, kto by hovoril: Akože žije Pán, Hospodin!
27 Pozrite, budem bdieť nad nimi, ale na záhubu, nie na dobro, a všetci judskí muži, ktorí sú v Egypte, budú zomierať mečom a hladom, kým nevyhynú.
28 Tí, čo uniknú meču, iba niekoľkí muži, vrátia sa z Egypta do Judska. Potom spozná každý zo zvyšku Júdu, ktorý prišiel bývať do Egypta, čie slovo sa splní, či moje, alebo ich.
29 Toto vám bude znamením — znie výrok Hospodina —, že vás navštívim na tomto mieste, aby ste vedeli, že určite sa na vás splnia moje slová o vašom nešťastí.
30 Toto hovorí Hospodin: Ja vydám egyptského kráľa, faraóna Chofru, do rúk jeho nepriateľov a do rúk tých, čo striehnu na jeho život, ako som vydal judského kráľa Cidkiju do ruky Nebúkadnecara, babylonského kráľa, jeho nepriateľa, ktorý striehne na jeho život.