1 Hospodin mi dal videnie: Dva koše s figami stáli pred Hospodinovým chrámom — stalo sa to potom, keď babylonský kráľ Nebúkadnecar v Jeruzaleme zajal Jekonju, judského kráľa, Jójakimovho syna, ako aj judské kniežatá, remeselníkov i zámočníkov a odviedol ich do Babylonu —
2 v jednom koši boli veľmi dobré figy, ako rané figy, v druhom koši boli veľmi zlé figy, také zlé, že sa nedali jesť.
3 Hospodin sa ma spýtal: Jeremiáš, čo vidíš? Povedal som: Figy. Dobré figy sú veľmi dobré. Zlé sú však také zlé, že sa nedajú jesť.
4 Vtedy mi zaznelo slovo Hospodina:
5 Toto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Ako na tieto dobré figy, tak chcem láskavo zhliadnuť na judských zajatcov, ktorých som poslal z tohto miesta do krajiny Chaldejov.
6 Dobrotivo upriem na nich svoj zrak a navrátim ich do tejto krajiny. Znova ich vybudujem, ale nezrúcam, zasadím ich, ale nevytrhám.
7 Dám im také srdce, aby ma poznali, veď ja som Hospodin; budú teda mojím ľudom a ja budem ich Bohom, lebo sa obrátia ku mne celým svojím srdcom.
8 Ako sa nakladá so zlými figami, ktoré sú také zlé, že sa nedajú jesť — znie výrok Hospodina —, tak naložím s Cidkijom, judským kráľom, jeho kniežatami a zvyškom Jeruzalema, ktorý zostal v tejto krajine, a tými, ktorí zostali v Egypte.
9 Urobím ich postrachom a nešťastím pre všetky kráľovstvá zeme, hanbou a príslovím, posmechom a kliatbou na každom mieste, kde ich zaženiem.
10 Zošlem na nich meč, hlad a mor, kým nebudú vyhubení z krajiny, ktorú som dal im a ich otcom.