Jeremiáš 34 SEB

Výstraha Cidkijovi

1 Slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi od Hospodina, keď Nebúkadnecar, babylonský kráľ, a celé jeho vojsko, všetky kráľovstvá zeme, ktoré boli v jeho područí, a všetky národy bojovali proti Jeruzalemu a proti všetkým jeho mestám:

2 Toto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Choď a hovor s judským kráľom Cidkijom. Povedz mu: Toto hovorí Hospodin: Hľa, toto mesto som vydal do ruky babylonského kráľa a on ho vypáli.

3 Ani ty sa nevyslobodíš z jeho ruky, určite ťa chytia a vydajú do jeho ruky; zoči-voči uvidíš babylonského kráľa, bude s tebou hovoriť z tváre do tváre a pôjdeš do Babylonu.

4 Judský kráľ Cidkija, vypočuj si slovo Hospodina: Toto ti hovorí Hospodin: Nezomrieš mečom!

5 Zomrieš v pokoji. Ako zapaľovali vatry pri pohrebe tvojich otcov, predošlých kráľov, ktorí boli pred tebou, tak budú zapaľovať vatry aj pri tvojom pohrebe a budú nad tebou nariekať: Ach, pane! Veď ja som povedal to slovo — znie výrok Hospodina.

6 Prorok Jeremiáš povedal judskému kráľovi Cidkijovi všetky tieto slová v Jeruzaleme,

7 zatiaľ čo vojsko babylonského kráľa bojovalo proti Jeruzalemu a proti zvyšným judským mestám: proti Lakíšu a Azéke. Tie sa totiž udržali ako pevnosti medzi judskými mestami.

Zotročenie prepustených otrokov

8 Slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi od Hospodina, keď kráľ Cidkija uzavrel zmluvu so všetkým ľudom, ktorý bol v Jeruzaleme, že vyhlási prepustenie,

9 podľa ktorého každý prepustí na slobodu svojho hebrejského otroka a svoju hebrejskú otrokyňu, aby už nikto nedržal v otroctve svojho hebrejského súkmeňovca.

10 Všetky kniežatá a všetci ľudia, ktorí pristúpili na zmluvu, že každý prepustí na slobodu svojho otroka a svoju otrokyňu, ani ich už viac nebude zotročovať, poslúchli a prepustili ich.

11 Potom však otrokov a otrokyne, predtým prepustených na slobodu, opäť priviedli a násilne z nich urobili otrokov a otrokyne.

12 Tu zaznelo Jeremiášovi slovo od Hospodina:

13 Toto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Ja sám som uzavrel zmluvu s otcami vtedy, keď som ich vyviedol z Egypta, z domu otroctva,

14 že po siedmich rokoch každý prepustí na slobodu svojho hebrejského brata, ktorý sa mu predal. Šesť rokov ti bude slúžiť, potom ho prepustíš zo služby u teba na slobodu. Vaši otcovia ma však nepočúvali, nezbystrili sluch.

15 Vy ste sa teraz obrátili, urobili ste, čo je správne v mojich očiach, keď každý vyhlásil svojmu blížnemu, že dostáva slobodu, a predo mnou, v dome, ktorý sa nazýva mojím menom, ste uzavreli zmluvu.

16 Potom ste však znova znesvätili moje meno, keď ste opäť priviedli svojho otroka alebo otrokyňu, ktorým ste dali úplnú slobodu, a donútili ste ich, aby u vás zostali ako otroci a otrokyne.

17 Preto Hospodin hovorí toto: Vy ste ma neposlúchli, keď mal každý z vás svojmu bratovi a svojmu blížnemu vyhlásiť prepustenie na slobodu. Teraz vám ja vyhlasujem prepustenie — znie výrok Hospodina — ale pre meč, mor a hlad, a urobím vás postrachom pre všetky kráľovstvá zeme.

18 Mužom, ktorí prestúpili moju zmluvu a nedodržali podmienky zmluvy, ktorú uzavreli predo mnou, urobím ako teľatám, ktoré rozťali na dvoje a prechádzali medzi ich časťami.

19 Judské a jeruzalemské kniežatá, eunuchov i kňazov a všetkých ľudí krajiny, ktorí prechádzali pomedzi jej časti,

20 vydám do ruky ich nepriateľov a do ruky tých, čo im striehnu na život, takže ich mŕtvoly budú pokrmom pre nebeské vtáky a poľnú zver.

21 Aj judského kráľa Cidkiju a jeho kniežatá vydám do ruky ich nepriateľov a do ruky tých, čo striehnu na ich život, do rúk vojska babylonského kráľa, ktoré od vás odtiahlo.

22 Hľa, znie výrok Hospodina — vydám rozkaz a vrátim ich k tomuto mestu, budú naň útočiť, zaujmú ho a spália a judské mestá zmením na neobývanú pustatinu.