1 V tom čase — znie výrok Hospodina — budem Bohom všetkým rodom Izraela a oni budú mojím ľudom.
2 Toto hovorí Hospodin:Na púšti našiel milosť národ,ktorý unikol meču.Izrael šiel, aby dosiahol svoj odpočinok.
3 Zďaleka sa mi zjavil Hospodin:Miloval som ťa večnou láskou,preto som ti zachoval priazeň.
4 Opäť ťa vybudujem, budeš vystavaná,panna izraelská.Znova sa ozdobíš svojimi bubnami,vyjdeš tancovať v kole tých, čo sa tešia.
5 Opäť budeš vysádzať vinicena vrchoch Samárie.Tí, čo budú sadiť,budú aj užívať.
6 Príde deň, keď budú kričaťstrážnici na Efrajimskom pohorí:Hor sa, vystúpme na Sion,k Hospodinovi, nášmu Bohu!
7 Toto hovorí Hospodin:Radostne jasajte nad Jákobom,plesajte nad popredným národom!Oznamujte, oslavujte a hovorte:Hospodin vyslobodil svoj ľud,zvyšok Izraela.
8 Hľa, privediem ich zo severnej krajinya zhromaždím ich z končín zeme.Bude medzi nimi slepý a chromý,tehotná žena i rodička;vrátia sa ako veľký zástup.
9 Prídu s plačom, s prosbou o zmilovanie.Povediem ich a privediem ich k potokom vôd,po rovnej ceste, kde sa nepotknú,lebo som otec Izraelaa Efrajim je môj prvorodený.
10 Národy, čujte slovo Hospodina,zvestujte ho na ďalekých ostrovoch a hovorte:Ten, čo Izrael rozptýlil, ho zhromaždí,a bude ho strážiť ako pastier svoje stádo.
11 Pretože Hospodin vykúpil Jákobaa vyslobodil ho z ruky silnejšieho, ako je on.
12 Prídu a zaplesajú na výšine Siona,budú sa hrnúť k dobrote Hospodina,k obiliu, muštu a oleju,k mláďatám oviec a dobytka.Ich duša bude ako zavlažená záhrada,už sa nebudú trápiť.
13 Vtedy sa bude tešiť panna v tanci,mladíci a starci pospolu.Ich smútok obrátim na radosť,po žiali ich poteším a rozveselím.
14 Kňazov občerstvím najlepšími vecamia môj ľud sa nasýti mojím dobrodením— znie výrok Hospodina.
15 Toto hovorí Hospodin:Čuj, v Ráme počuť nariekanie,prehorký plač.Ráchel oplakáva svojich synov,nedá sa potešiť pre svojich synov,lebo ich už niet.
16 Toto hovorí Hospodin:Zadrž vzlykanie i slzy v očiach,lebo tvoja námaha dostane odmenu— znie výrok Hospodina —vrátia sa z nepriateľskej krajiny.
17 Tvoje potomstvo má nádej— znie výrok Hospodina —synovia sa vrátia na svoje územie.
18 Zreteľne počujem nariekať Efrajim:Karhal si ma a ja som sa dal karhaťako neskrotený býček.Priveď ma späť a navrátim sa,veď ty si Hospodin, môj Boh.
19 Keď som sa odvrátil,obanoval som to,keď som to pochopil,bil som sa po bedrách,hanbil som sa, červenal,lebo som niesolhanbu svojej mladosti.
20 Či nie je Efrajim mojím drahým synomalebo rozkošným dieťaťom?Kedykoľvek hovorím proti nemu,musím si ho pripomínať,preto sa moje vnútro kvôli nemu chveje,musím sa nad ním zmilovať— znie výrok Hospodina.
21 Postav si míľniky,urob si smerovky!Premýšľaj nad upravenou cestou,nad cestou, po ktorej si šla.Vráť sa, izraelská panna,vráť sa do týchto svojich miest!
22 Dokedy budeš blúdiť, odpadnutá dcéra?Čosi nové stvorí Hospodin v krajine:žena sa bude uchádzať o muža.
23 Toto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela:V judskej krajine a v jej mestáchaž zmením ich údel,ešte budú hovoriť toto slovo:Niva spravodlivosti, posvätný vrch,nech ťa požehná Hospodin!
24 Budú tam bývať spoluJúda a všetky jeho mestá,roľníci aj tí, čo tiahnu so stádami.
25 Občerstvím unavenú dušua každú roztúženú dušu uspokojím.
26 Nato som sa zobudil a poobzeral— môj sen bol sladký.
27 Hľa, blíži sa čas — znie výrok Hospodina —, keď obsejem dom Izraela a dom Júdu semenom ľudí a semenom zvierat.
28 Ako som nad nimi bedlil, keď som mal vytrhávať, rúcať, plieniť, ničiť a privodiť nešťastie, tak budem bedliť, keď budem mať budovať a sadiť — znie výrok Hospodina.
29 V tých dňoch nebudú viac hovoriť:Otcovia jedli nezrelé hroznoa synom stŕpli zuby.
30 Každý zomrie pre svoj hriech, každému človeku stŕpnu zuby, keď bude jesť nezrelé hrozno.
31 Hľa, blíži sa čas — znie výrok Hospodina —, keď uzavriem novú zmluvu s domom Izraela a s domom Júdu.
32 Nie takú zmluvu, akú som uzavrel s vašimi otcami, keď som ich chopil za ruku, aby som ich vyviedol z Egypta. Oni totiž moju zmluvu porušili, hoci som bol ich Pánom — znie výrok Hospodina.
33 Toto však bude zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po týchto dňoch — znie výrok Hospodina. Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem ho do ich srdca. Budem im Bohom a oni budú mojím ľudom.
34 Už sa nebudú navzájom poučovať a brat bratovi nebude hovoriť: Poznajte Hospodina!, lebo všetci ma budú poznať, od najmenšieho až po najväčšieho — znie výrok Hospodina —, pretože im odpustím viny a na ich hriech nebudem viac spomínať.
35 Toto hovorí Hospodin,ktorý dáva dňu slnko za svetlo,noci určuje mesiac a hviezdy, aby svietili,vzdúva more, takže hučia jeho vlny,Hospodin zástupov je jeho meno:
36 Ak sa tieto poriadky spredo mňa stratia— znie výrok Hospodina —,potom aj potomstvo Izraelaprestane byť národom predo mnou po všetky dni.
37 Toto hovorí Hospodin:Ak sa dajú zmerať hore nebesáa dolu preskúmať základy zeme,potom ja zavrhnem celé potomstvo Izraelapre všetko, čo urobili— znie výrok Hospodina.
38 Hľa, blíži sa čas — znie výrok Hospodina —, keď bude mesto vystavané pre Hospodina od veže Chananeel až po Rožnú bránu
39 a meracia šnúra sa potiahne ďalej ku kopcu Gáreb a zakrúti sa ku Góe.
40 Celé Údolie mŕtvol a obetného popola, všetky polia až po potok Kidrón a po roh Konskej brány na východ, budú zasvätené Hospodinovi. Nikdy už nebudú zbúrané a zrúcané.