1 Potom mi zaznelo slovo Hospodina takto:Ak muž prepustí svoju ženua ona odíde od neho,potom sa oddá inému mužovi,či sa ešte vráti k nej?Či nie je táto krajina celkom zneuctená?Ty si smilnila s mnohými priateľmia máš sa vrátiť ku mne?— znie výrok Hospodina.
2 Pozdvihni si oči k výšinám a pozri tam,kde si nebola poškvrnená.Vysedávala si na cestáchako Arab na púšti.Znesvätila si krajinusmilstvami a svojimi zločinmi.
3 Prestali daždea nebolo ani neskorého dažďa.Ty si však mala čelo ako neviestka,vôbec si sa nehanbila.
4 Pravda, teraz voláš na mňa:Otče, ty si predsa môj priateľ od mladosti.
5 Či budeš natrvalo prechovávať hnev?Či sa budeš navždy hnevať?Takto hovoríš,ale robíš zle, ako len vládzeš.
6 V dňoch kráľa Joziáša mi Hospodin povedal: Videl si, čo robila izraelská odpadlíčka? Chodila na každý vysoký vrch a pod každý zelený strom a tam smilnila.
7 Myslel som si: Po všetkom, čo popáchala, vráti sa ku mne; ale nevrátila sa. Videla to však jej sestra, judská nevernica.
8 Videla, že som odohnal preč izraelskú odpadlíčku, pretože cudzoložila, a dal som jej priepustný list, no judská nevernica, jej sestra, sa nebála, šla a smilnila aj ona.
9 Svojím vyzývavým smilstvom znesvätila celú krajinu a cudzoložila s kameňom i drevom.
10 Napriek tomu všetkému sa jej neverná judská sestra nevrátila ku mne s úprimným srdcom, ale falošne — znie výrok Hospodina.
11 Hospodin mi povedal: Izraelská odpadlíčka je spravodlivejšia ako judská nevernica.
12 Choď, volaj tieto slová smerom k severu a hovor:Vráť sa, izraelská odpadlíčka!— znie výrok Hospodina.Moja tvár sa na vás nebude mračiť,veď ja som milostivý— znie výrok Hospodina —nebudem sa hnevať navždy.
13 Len uznaj svoju vinu,že si sa spreneverila Hospodinovi, svojmu Bohu,že si blúdila na svojich cestáchza cudzími bohmi,pod každý zelený strom,na môj hlas si však nedbala— znie výrok Hospodina.
14 Vráťte sa, odpadlíci — znie výrok Hospodina —, lebo ja som váš Pán. Vezmem vás po jednom z mesta a po dvoch z rodu a privediem vás na Sion.
15 Dám vám pastierov podľa svojho srdca a budú vás pásť rozumne a obozretne.
16 Keď sa budete množiť a plodiť v krajine v tých dňoch — znie výrok Hospodina —, nebudú už hovoriť: Archa Hospodinovej zmluvy! Nikto nebude na ňu myslieť, nebude ju spomínať ani po nej túžiť, ani ju viac nezhotovia.
17 V tom čase Jeruzalem budú volať trónom Hospodina a zhromaždia sa k nemu všetky národy do Jeruzalema pre meno Hospodina a nebudú už chodiť podľa svojho zatvrdeného zlého srdca.
18 V tých dňoch príde dom Júdu k domu Izraela a vrátia sa spolu zo severnej krajiny do krajiny, ktorú som dal vašim otcom ako dedičné vlastníctvo.
19 Ja som však povedal:Ako ťa zaradím medzi synova dám ti vytúženú krajinu,najskvostnejšie dedičstvo národov?Povedal som: Budete ma volať: Otče môja neodvrátite sa odo mňa.
20 No ako neverná žena opúšťa svojho druha,tak ste ma neverne opustili vy, dom Izraela— znie výrok Hospodina.
21 Hlas počuť na holiach,úpenlivý plač synov Izraela,lebo si pokrivili cesty,zabudli na Hospodina, svojho Boha.
22 Vráťte sa, odpadlíci,vyliečim vás z odpadlíctva.Pozri, prichádzam k tebe,lebo ty si Hospodin, náš Boh.
23 Naozaj, klamom sú kopce,lomoz na vrchoch.Naozaj v Hospodinovi, našom Bohu,je spása Izraela.
24 Hanba pohltila mozole našich otcovod našej mladosti,ich ovce, dobytok, synov i dcéry.
25 Ležíme vo svojej hanbe,pokrýva nás naša potupa,lebo sme zhrešiliproti Hospodinovi, nášmu Bohu,my aj naši otcoviaod našej mladosti až podnesa neposlúchali sme Hospodina, nášho Boha.