1 Utekajte, Benjamínovci,sprostred Jeruzalema!V Tekóe zatrúbte na roh,nad Bét-Keremom zdvihnite znamenie na poplach,lebo od severu hrozí nešťastiea veľká skaza.
2 Krásnu a rozmaznanú sionskú dcéru zničím.
3 Prídu k nej pastieri so svojimi stádami,postavia okolo nej stanya každý vypasie svoje okolie.
4 Chystajte sa na boj proti nej!Povstaňte, vytiahnime na poludnie!Beda nám, lebo deň sa skláňaa večerné tiene sa predlžujú.
5 Povstaňte, tiahnime v nocia spustošme jej paláce!
6 Veď takto hovorí Hospodin zástupov:Vyrubujte stromya stavajte proti Jeruzalemu val.Je to mesto,ktoré si zaslúži potrestanie,veď je v ňom samé násilie.
7 Ako zo studne vyviera voda,tak z neho vyviera zloba.Ozýva sa v ňom násilie a útlak,pred sebou mám stále chorobu a ranu.
8 Prijmi napomenutie, Jeruzalem,aby sa moja duša nevzdialila od teba,aby som z teba neurobil púšť,neobývanú krajinu.
9 Toto hovorí Hospodin zástupov:Ako dôkladne sa paberkuje vo vinohrade,tak sa stane so zvyškom Izraela.Prilož si ruku ako vinohradník na jeho výhonky.
10 Komu mám hovoriťa koho varovať,čo by ma počúval?Ucho majú neobrezané,nemôžu vnímať.Slovo Hospodina majú na posmech,nemajú v ňom záľubu.
11 Naplnený som hnevom Hospodina,nevládzem ho viac držať.Vylejem ho na dieťa na ulicia na hlúčik zhromaždených mladíkov.Aj muža chytia so ženou,starca s tým, čo doplnil vek.
12 Ich domy si poberú iní,aj polia a ženy,lebo vystriem rukuproti obyvateľom krajiny— znie výrok Hospodina.
13 Veď všetci,od najmenšieho až po najväčšieho,sú veľkí ziskuchtivci,od proroka až po kňaza,všetci podvádzajú.
14 Ranu môjho ľudu liečia ľahkovážne.Hovoria: Pokoj, pokoj.Pokoja však niet.
15 Budú zahanbení,lebo sa dopúšťajú ohavnosti,vôbec sa totiž nehanbia,ani červenať sa nevedia.Preto padnú s tými,čo musia padnúť,padnú, až ich navštívim— znie výrok Hospodina.
16 Takto hovorí Hospodin:Zastavte sa na cestách, pozerajtea skúmajte dávne chodníky.Kde je dobrá cesta,po nej choďtea nájdete odpočinok pre svoju dušu.Odpovedali však: Nepôjdeme!
17 Postavil som nad vami strážcov:Načúvajte hlasu trúby!Odpovedali však:Nebudeme načúvať!
18 Preto čujte, národy,a poznaj, pospolitosť,čo sa s nimi stane.
19 Počuj, zem!Pozri, ja privediem na tento ľud pohromuako ovocie ich zámerov.Veď moje slová neposlúchalia mojím zákonom opovrhli.
20 Načo mi je kadidlo zo Sábya voňavá trstina z ďalekej krajiny?Vo vašich spaľovaných obetách nemám záľubu,ani vaše obety s hostinou nemám rád.
21 Preto takto hovorí Hospodin:Staviam tomuto ľudu prekážkya potknú sa o ne;zahynú otcovia spolu so synmii susedia spolu zahynú.
22 Takto hovorí Hospodin:Pozri, zo severnej krajinyprichádza ľud,od končín zemedvíha sa veľký národ.
23 Berú luk a oštep,sú ukrutní a neľútostní,ich hlas hučí ako more,cválajú na koňochvystrojení ako muž do bojaproti tebe, sionská dcéra.
24 Počuli sme o ňom chýr,ruky nám ochabli,úzkosť sa nás zmocnilai bolesť ako rodičku.
25 Nechoďte von na poleani po ceste nekráčajte,lebo meč nepriateľaa hrôza je naokolo.
26 Dcéra môjho ľudu,odej sa do vrecoviny,váľaj sa v popole,smúť ako za jedináčikom,trpko nariekaj:Náhle prišiel proti nám ničiteľ!
27 Ustanovil som ťa,aby si skúšal a skúmal môj ľud,aby si spoznal a preskúšal ich cesty.
28 Všetci sú vzdorovití vzbúrenci,chodia a ohovárajú,sú ako bronz a železo,všetci sú skazení.
29 Mech fučí,z ohňa vypadáva olovo,tavič nadarmo taví,zločinci sa nedajú oddeliť.
30 Nazývajú ich odhodeným striebrom,pretože Hospodin ich odhodil.