1 Slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi od Hospodina:
2 Vstaň, choď do hrnčiarovho domu a tam ti oznámim svoje slová.
3 Zostúpil som teda do hrnčiarovho domu; práve pracoval na hrnčiarskom kruhu.
4 Keď sa mu nevydarila nádoba, na ktorej práve pracoval, ako sa to stáva s hlinou v ruke hrnčiara, začal znova a urobil z nej inú nádobu, ako hrnčiar uznal za dobré.
5 Hospodin ku mne prehovoril takto:
6 Či ja nemôžem s vami urobiť ako tento hrnčiar? — znie výrok Hospodina. Ako je hlina v ruke hrnčiara, tak ste vy, dom Izraela, v mojej ruke.
7 Raz pohrozím niektorému národu alebo niektorému kráľovstvu, že ho vykorením a zničím.
8 Ak sa však ten národ odvráti od zla, ktoré som mu vyčítal, potom upustím od nešťastia, ktoré som mu zamýšľal urobiť.
9 Inokedy zas oznámim niektorému národu alebo kráľovstvu, že ho znova vybudujem a vysadím.
10 Ak však bude robiť, čo je predo mnou zlé a nebude ma poslúchať, vtedy oľutujem to dobro, čo som mu zamýšľal urobiť.
11 Teraz povedz mužom Judska a obyvateľom Jeruzalema: Toto hovorí Hospodin: Chystám pre vás nešťastie. Každý nech sa vráti zo svojej zlej cesty a nech napraví svoje cesty a skutky!
12 Odpovedali: Nikdy! My máme pred sebou svoje vlastné plány a každý z nás chce konať podľa svojho zlého zatvrdeného srdca.
13 Toto hovorí Hospodin:Spýtajte sa národov,či niekto počul čosi podobné.Hroznú vec urobila panna Izrael.
14 Môže sa zo skaly Sirjónustratiť libanonský sneh?Vyschnú azda tieto cudzie,studené a zurčiace vody?
15 Môj ľud však na mňa zabudol,spaľoval kadidlo ničomným bôžikom,ktorí mu na jeho cestách,na dávnych chodníkochspôsobili, aby sa potkola chodil bočnými chodníkmi,po neupravenej ceste,
16 aby zmenil svoju krajinu na púšť,na večný posmech.Ktokoľvek ňou prejde,zhrozí sa a pokrúti hlavou.
17 Rozoženiem ich pred nepriateľmiako východný vietor,ukážem im chrbát, nie tvár,v deň ich núdze.
18 Povedali: Poďte a vymyslime nejaké plány proti Jeremiášovi. Veď u kňaza nezanikla múdrosť ani rada u mudrca, ani reč u proroka. Poďte, porazíme ho jazykom.
19 Pozri na mňa, Hospodin,a počuj hlas mojich protivníkov!
20 Môže byť dobro odmenené zlom?Veď pre mňa vykopali jamu!Spomeň si, že som stál pred tebou,aby som hovoril pre ich dobroa odvrátil od nich tvoj hnev.
21 Preto vydaj ich synov hladua vydaj ich moci meča,nech sú ich ženy bezdetné a ovdovené,ich mužov nech zmárni smrťa ich mladíkov nech porazí meč v boji.
22 Z ich domov nech sa ozýva kvílenie,keď náhle privedieš na nich zástup ničiteľov,lebo vykopali jamu, aby ma polapili,a osídla nastavili mojim nohám.
23 Ty však, Hospodin, poznášvšetky ich vražedné plány proti mne.Neodpusti im ich vinuani ich hriech nezotri spred svojej tváre!Nech padajú pred teboua v čase svojho hnevu konaj proti nim.