2 Choď a krič do uší Jeruzalema:Toto hovorí Hospodin:Spomínam si na lásku tvojej mladosti,na ľúbosť z čias tvojich zásnub,keď si ma nasledoval po púštiv krajine bez siatiny.
3 Izrael bol svätým Hospodinovi,prvotinou jeho úrody,všetci, čo z nej jedli,museli za to pykať,nešťastie ich postihlo— znie výrok Hospodina.
4 Čujte slovo Hospodina, dom Jákobovi všetky rody domu Izraela!
5 Takto hovorí Hospodin:Akú neprávosť na mne našli vaši otcovia,že sa vzdialili odo mňa?Šli za márnosťou a vyšli na márnosť.
6 Nehovorili: Kde je Hospodin,ktorý nás vyviedol z Egypta,ktorý nás viedol po púšti,po krajine stepí a roklín,po krajine vyprahnutej a temnejpo krajine, ktorou nikto neprejde,ktorú človek neobýva?
7 Voviedol som vás do krajiny sadov,aby ste sa živili jej plodmi a dobrotami.Prišli ste a moju krajinu ste poškvrnili,moje dedičstvo ste zohavili.
8 Kňazi sa nepýtali: Kde je Hospodin?Hoci sa vyznali v zákone, mňa nepoznali,pastieri sa proti mne vzbúrili,proroci v mene Baála veštilia chodili za tými, čo nie sú ničím osožní.